Dnes je situácia pre Cirkev veľmi náročná. Ide o jednu z mnohých kríz, ktorými kresťanstvo v dejinách prešlo, alebo o definitívny úpadok? Je to otázka, ktorá znepokojuje aj tých, čo sa na kresťanstvo pozerajú zvonka. No kríza nemusí nevyhnutne znamenať koniec. Môže byť príležitosťou otvoriť sa budúcnosti, s vedomím, že veľkým rizikom je uspokojiť sa len s prežívaním a ľutovať „lepšiu minulosť“. Riešením je žiť krízu. Cirkev je dnes povolaná do zápasu – tentoraz nie proti vonkajším nepriateľom, ale proti ľahostajnosti a znevažovaniu.
„V noci z 15. na 16. apríla 2019 zachvátil oheň katedrálu Notre-Dame v Paríži.“ Tento požiar – ktorým sa kniha začína – spustošil jedno z historických centier európskeho kresťanstva a zároveň symbolicky predstavoval krízovú situáciu, v ktorej sa Cirkev nachádza už mnoho rokov. V západnej Európe i inde vo svete sme boli svedkami neustáleho úbytku náboženskej praxe, poklesu počtu povolaní a menšej prítomnosti katolíkov vo verejnom živote. Situáciu prázdna, ktorá – ako tvrdí Riccardi – sa týka všetkých, táto kniha dokumentuje nielen číslami a udalosťami, ale aj vyjadreniami hlavných aktérov vnútrocirkevnej diskusie – od pápežov a biskupov, cez teológov až po animátorov hlavných náboženských hnutí.
Od významného cirkevného a náboženského historika, ktorý je zároveň známou osobnosťou talianskeho verejného života, prichádza pôsobivá reflexia krízy kresťanského sveta a analýza diskusie i rozličných návrhov, ako z nej vyjsť.
