Prečo nie som anjel

Mama každý deň odrezáva kúsok otca
Soňa B. Karvayová | 7.3.2007, www.t-station.sk

Úryvok z recenzie:
Keď si čítam kratučké príbehy, z ktorých sa Prečo nie som anjel skladá, vidím ľudí, ktorých videla Aglaja tak prenikavo, až sa im pohľadom dostala pod kožu. Sú v nej matky a otcovia, dcéry a synovia, muži a ženy, ústa a bruchá, deravé nohy a vlasy, všetko odrezané a zjedené, mŕtve deti, Boh a pokožka. Ľudia, ktorí nemajú spoločnú reč, iba spoločné slová. A smrť. Veľa smrti. Nie strašnej smrti, ani obyčajnej smrti. Smrť je len ďalšie interpunkčné znamienko, súčasť sveta, ako nádych a výdych. Smrť je pre Aglaju fascinujúca, je ako povolanie, ako ďalší stav. Mŕtvi sú aj naďalej našou súčasťou v hroboch, kufroch, v zime, v nás.
Aj Aglaja Veteranyi sa stala našou súčasťou. Minula všetky slová, ktoré jej boli pridelené, zaplnila nimi tri knihy, ktorými sa nedá plávať bez oddychu (aspoň ja sa musím stále vynárať) a utopila sa. Zahrnula nás svojou obrazotvornosťou, svojím smútkom v smiechu a zjedenými deťmi, matkami visiacimi na vlastných vlasoch a otcami, ktorí sa ničoho nezľaknú. Cudzinou v domovine a domovinou v cudzine, materským jazykom a matkiným chlpatým jazykom, bruchom plným zeme, aj hlasným tichom. Zasypala nás deťmi a starobincami a odišla, akoby tu bola iba na návšteve. Nechala nám tu len kufor plný hlasov, zeme a vody, vlasov a sĺz. Keď budete čítať, dýchajte a ak bude treba, použite záchranné koleso.

Aglaja Veteranyi: Prečo nie som anjel (Etela Farkašová), Knižná revue