Riešenie problému zla v analytickej filozofii náboženstva.Nová monografia Márie Spišiakovej je zameraná na veľmi problematickú oblasť ľudského života, na existenciu zla, hlavne fyzického zla vo svete a v živote človeka. Nejde len o samotnú existenciu zla, ale hlavne o otázku, že ak jestvuje dobrý a dokonalý (všemohúci a vševediaci) Stvoriteľ, ako mohol dopustiť zlo? Vysvetlenia obsiahnuté v publikácii nezasahujú do oblasti vyložene teologickej, do oblasti „zjavených právd“. Táto oblasť je otvorená viacerým možným interpretáciám a napriek tomu teologické riešenia zvyčajne končia v tajomstvách. Autorka sa pohybuje v oblasti filozofie a náboženstva takým spôsobom, že prináša objasnenie na základe bežných ľudských skúseností, bežne používanej terminológie a logiky. Postupne prechádza do hlbšej systematickej analýzy problému zla, v rámci ktorej sa zameriava na niektorých prominentných autorov v kontexte analytickej filozofie náboženstva. Nejde teda o hľadanie nejakej psychologickej úľavy uprostred fyzického utrpenia, ale o vyložene filozofickú štúdiu. Je potrebné zdôrazniť, že vysvetlenie problému zla závisí od širších vysvetlení Božích vlastností, Božieho jestvovania a poriadku vo svete, a preto bolo vhodné vsadiť problém zla do tejto filozofickej tradície, kde v súčasnosti prebieha živá diskusia o týchto skutočnostiach. Niektoré teistické tézy užitočné pri hľadaní najlepšej odpovede na problém zla v Božom stvorení sú už vyjasnené, čo uľahčuje celkovú syntézu.V náboženstve sa v súvislosti so zlom zvyčajne hovorí o jeho odstraňovaní alebo prekonávaní a s takýmto cieľom sa hľadajú dôvody jeho prítomnosti v Božom stvorení. Na teoretickej a všeobecnej úrovni sa problém zla formuluje vo forme téz: Ak existuje zlo vo svete (o čom možno len ťažko pochybovať), potom Boh nie je všemohúci (lebo nedokázal stvoriť svet lepšie) alebo nie je vševediaci (lebo nevedel stvoriť svet lepšie) alebo nie je dokonale dobrý (lebo nechcel stvoriť svet lepšie). Pri teoretickom prístupe preto nejde natoľko o opis dôsledkov zla, ani o návod na jeho odstránenie, či o hľadanie praktických riešení. Ide o kritické prehodnotenie, či Boh jestvuje, aj napriek tomu, že vo svete existuje toľko zla, a (ak jestvuje) aký by mohol byť Boží zámer so zlom. Ako dôsledok, problém zla v takejto forme neexistuje pre deistov (Boh už nemá vplyv na veci, ktoré stvoril), ani pre dualistov (Boh je obmedzený matériou, ktorú stvoril), pretože v oboch prípadoch Boh nemá zlo pod kontrolou. Neexistuje ani pre ateistov (Boh nejestvuje), ani pre skeptikov (Boh je nepoznateľný) a fideistov (Boh je tajomstvom, ktoré treba veriť). Problém však existuje pre kresťanov, ktorí veria, že jestvuje Boh, milujúci Stvoriteľ sveta a ľudstva, ktorý riadi celé stvorenie. Práve pre takýchto kresťanov je určená nová kniha M. Spišiakovej.Existujú rôznorodé riešenia problému zla a ich hlbšie zdôvodnenie môže byť formulované s odlišným dôrazom na druh zla, ktorý chce autor vysvetliť.[1] Zväčša sa zlo delí na fyzické a morálne.[2] O novú syntézu niektorých čiastkových riešení sa pokúša M. Spišiaková vo svojej monografii. Autorka rozdelila knihu do troch častí. V prvej časti definuje základné pojmy a predpoklady súvisiace s problematikou zla a poukazuje na niektoré dejinné riešenia. Už samotný pojem zla musí byť dobre zadefinovaný, pretože nie všetky nepríjemnosti sú zlom. Existuje aj „strašné zlo“ (horrendous evil), kedy si človek kladie otázku, či má jeho existencia vôbec význam, či je jeho život ako celok dobrom, či to stojí za to, aby žil (s. 41-42). Pri náčrte historických riešení sa autorka zameriava na Augustína a Ireneja (s. 55-65), a na neskorších filozofov ako Leibniz alebo Teilhard de Chardin (s. 65-72). Táto základňa vhodne pripravuje čitateľa na súčasné náročnejšie riešenia a poukazuje akým spôsobom sa argumentovalo v minulosti.
