Emauzskí handrári

Príbeh ľudskej biedy, zúfalstva a beznádeje, ktoré sa vplyvom lásky menia na nádej a šťastie. Po prvej svetovej vojne sa po celej Európe potulovali desaťtisíce ľudí bez prístrešia. Tak to bolo aj vo Francúzsku. Rodiny s malými deťmi hynuli pod holým nebom, v zime, o hlade a bez zvláštneho záujmu štátnych orgánov... Lenže v Paríži bol Otec Pierre. Kto bol tento muž? Bol to kňaz, ktorý založil pre bezdomovcov útulok a nazval ho Emauzské spoločenstvo. S ich pomocou staval nové domy, celé kolónie. Na tie stavby museli zarobiť, a zarábali aj zberom handier. A tak doslova z odpadu vznikali nové domy aj nové nádeje. Otec Pierre dokázal strhnúť svojou láskou a obetavosťou aj toho najhoršieho zúfalca či kriminálnika.