Žmúrim do tmy

Jana Melcerová vo svojej formálne výborne zvládnutej a myšlienkovo bohatej poézii akoby otvárala pred čitateľom či celým svetom tajomné izbietky ženskej duše, plné obáv, sklamaní či poznania, ale aj čistej radosti z malých i veľkých vecí života. Žmúri do tmy<úi>, no vidí v nej svetlo na križovatkách. Ako keď zatvoríme oči, pomyselne odstrihneme rušivé momenty a zameriame sa na vnútorný monológ. Inokedy zasa len necháme na seba pôsobiť rôzne vnemy a pýtame sa, čo to s nami robí, čo sa to v nás pohlo. Nie vždy to zistíme na prvý raz, ale jedným sme si istí – vidíme jasnejšie.
Poéziu Jany Melcerovej, jej hľadanie a nachádzanie odľahčené jemným humorom i nešetrnou sebairóniou, dopĺňajú inšpiratívne čiernobiele fotografie Renáty Černayovej.