Ďalšia zbierka poézie Ľubomíry Mihálikovej "Kvitnúca oskoruša" je plná symbolov a archetypov ženstva a materstva, lásky a diaľok. Cítiť z nej vôňu morí a oceánov, ktorými sa plavila spolu so svojím manželom námorníkom, ale aj vôňu jej rodného mesta – Modry, prírody, religiozity či hudby. Spája nebo zo zemou, človečenstvo so všetkým, čo ho tvorí, obklopuje, ale aj presahuje. Je to tichá pieseň lásky a života. No nie je prvoplánová. Vyžaduje od čitateľa stíšiť sa a premýšľať.

Zážitok z diela umocňuje aj grafické spracovanie knihy s originálnymi historickými námornými mapami z archívu jej manžela Jozefa Mihálika a modranská vzácna dlhoveká oskoruša na obálke...