Keď muž pobozká ženu, nebozkáva ústa, ale dušu milovanej – jej bytosť. To isté sa deje, keď si bozkom uctievame relikvie: duchovne si ctíme čnosti a svätosť kanonizovanej osoby, v ktorej sa zrkadlí Božia sláva.

Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová skrze svätých nadprirodzeným spôsobom spoznáva prepojenie neviditeľného sveta so svetom viditeľným. Znova a znova sa presviedča, že ich môžeme vzývať o pomoc pri našich osobných bojoch, lebo Pán je Bohom živých a nie mŕtvych a že relikvie sú plné života. Vníma, že svätých nemožno obmedziť v konaní dobra, ktoré neúnavne konali počas svojho života; túžia ho robiť aj vo večnom živote. Osobitné svetlo, vôňu či meno svätca – na údiv mnohých – rozpoznáva napr. už pri náhodnom stretnutí s kňazom, ktorý má vo vrecku relikviu. Vstupuje s nimi do úctivého, ale zároveň priateľského vzťahu. Skrze ňu sú nám odkryté nádherné detaily zo života týchto víťazov. Nazerá aj na skutočnosť, ako prítomnosť svätých relikvií ochraňuje a posväcuje mnohé územia a mestá, v ktorých sa nachádzajú.

Nechajme sa teda osloviť a inšpirovať Emmerichovej jedinečným darom, ktorý nech zvrúcni našu lásku k Bohu i samotným svätcom.