Po úspešných beletristických dielach sa Márquez v roku 1996 vrátil k publicistike v Správe o jednom únose o jednom z najpohnutejších období nedávnej kolumbijskej histórie, poznačenom pôsobením drogových kartelov v Medellíne a Cali.
Kartely disponujú dobre dobe ozbrojenými oddielmi, darí sa im korumpovať políciu i súdnictvo, ba infiltrujú sa aj do Kongresu a štátneho aparátu. Situáciu navyše komplikujú povstalecké skupiny využívajúce podporu vidiečanov, ktorí dúfajú v revolučné zmeny a zlepšenie životných podmienok. Za týchto zložitých okolností získal vedúce postavenie v obchode s drogami Pablo Escobar. Vďaka vplyvným stykom ho zvolili za poslanca do kolumbijského Kongresu. Ako najúspešnejší obchodník s kokaínom kontroloval 80 percent domáceho trhu a patril k najbohatším mužom sveta. Situácia v Kolumbii sa vyhrotila roku 1989, keď dal zavraždiť liberálneho vodcu a prezidentského kandidáta Gaitána, ktorý sa rázne postavil proti narkomafii. Nato vládna moc rozpútala dlhý a neľútostný boj proti medellínskemu drogovému kartelu. Escobar sa po dlhých prieťahoch vzdal a aj v prísne stráženej väznici naďalej ovládal ľudí. Po čase sa mu podarilo ujsť a úspešne unikať pred spravodlivosťou. Jeho nepolapiteľnosť nadobudla v očiach ľudových vrstiev konotáciu legendy a mýtu. Napokon predsa len padol pod guľkami medellínskej polície začiatkom decembra 1993.
