Púť do Svätej zeme

Itinerarium Egeriae, v starších prácach známe pod názvom Peregrinatio Aetheriae, je správa o púti do Svätej zeme v listovnej forme, pochádzajúca pravdepodobne z roku 384. Ide o unikátne dielo z hľadiska textu, jazyka i obsahu a je tiež jedným z nepočetných starovekých spisov pochádzajúcich z ruky ženy. Predkladaná publikácia poskytuje toto dôležité dielo v bilingválnej podobe. Egeriine zápisky sa nám zachovali v jedinom manuskripte z 11. storočia (Codex Aretinus), ktorý bol objavený koncom 19. storočia. Tento latinský text je jazykový dokument mimoriadnej závažnosti, pretože zachytáva variant latinčiny obdobia neskorého cisárstva, v ktorom sa okrem klasickej normy uplatňovali aj prvky súdobého hovorového jazyka.

Pokiaľ ide o obsah, Itinerarium Egeriae pozostáva z dvoch častí. V prvej autorka opisuje sväté miesta, ktoré navštívila: Sinaj a Egypt, vrch Nebó, okolie Jordánu, Edessu, sýrsku Mezopotámiu a záverečnú cestu do Konštantínopola. V druhej časti je zachytená jeruzalemská liturgia – podrobne je opísaná liturgia hodín a nachádzame tu najstaršie doklady tzv. štáciovej liturgie.