Zakázaná Hra: Lovec

Ďalšia s mojich srdcoviek. Je strašne smutne vidieť aký má neúspech, pritom viem, že ja som si každú stranu celej knižky užila. Neľutujem toho dňa, keď som sa prechádzala v kníhkupectve a zrazu som ju uvidela. Obidve sme sa do seba zamilovali ? Ja viem klišé :D .
Sériu som prečítal rýchlo, nevedela som sa odtrhnúť a naozaj som si zamilovala Juliana! Bude to navždy môj temný rytier.
Doporučujem ľudom, ktorý takú fantasy jednohubku.

Zakázaná hra znie príťažlivo, nemyslíte? Spolu s anotáciou a skutočne peknou obálkou si kniha získala moju pozornosť. Autorku už dobre poznáme, keďže napísala množstvo kníh. Jej knihy o upíroch som nečítala, ale aj keď sa mi ostatné príbehy páčili, nebolo to úplne perfektné. Na Zakázanú hru som sa skutočne tešila, no moje nadšenie razom opadlo. Po niekoľkých kapitolách som mala čo robiť, aby som knihu vôbec dočítala do konca.

Veľkou nevýhodou celého príbehu je to, že je písaný v tretej osobe. Týmto nás autorka oberala o pocity a emócie, ktoré by knihe rozhodne nezaškodili. Hlavná postava, Jenny, mi neskutočne liezla hore krkom. Smithová ju vykreslila ako veľmi dokonalú postavu so žiadnymi chybami. Celý čas sa správala naivne a ja som mala veru čo robiť, aby som knihu dočítala. Ani z ďaleka to nie je tá postava, ktorú si obľúbite. Skôr by ste ju najradšej poslali kadeľahšie, alebo vymenili za novú. Jej priateľ Tom a kamaráti – Dee, Audrey, Zack, Michael a Summer sú príliš nevýrazné postavy. Vôbec nič si o nich nepamätám. Sú napísané dosť slabo a v čitateľovi absolútne nič nevyvolajú. Keby sa nepozriem do knihy, ani by som vám tu nevedela z pamäti napísať ich mená. Autorkine opisy stáli za prd, takže nech sa akokoľvek snažíte vžiť do príbehu, je to márne.

Takže, zrátajme si to. Zatiaľ tu máme naivnú hlavnú postavu a ničím zaujímavé vedľajšie postavy. Nechýba vám tu niekto? Och, veď jasné. Ako by to bolo bez sexy záporáka? Ja vám to poviem. Bolo by to totálne na píp. Väčšinou to býva tak, že aj keď v príbehu stoja hlavné a vedľajšie postavy za nič, tajomný a príťažlivý bad boy to vždy zachráni. V tomto prípade by som ani nepovedala, že ho Julian zachránil, ale príbehu dal niečo s čím autorka mohla pracovať tak, že by čitatelia otvárali ústa. Julian bol najlepšia postava z tejto knihy. Počas čítania som len čakala, kedy sa už konečne objaví na scéne, pretože ostatné charaktery ma jednoducho nebavili. Hoci som z neho nebola paf, vďaka tomuto Ťieňovému mužovi som knihu dočítala do konca.

Aj keď sa Smithová snažila, nemyslím si, že využila potenciál, ktorý príbeh ponúka. Pokiaľ by viac rozvinula charaktery, opisy a pridala niečo iskrivé, som si istá, že by to bol dychberúci príbeh s postavami na ktoré by som určite nezabudla. Táto kniha nebola, ako sa hovorí, ani z kvetu makového. Máme tu šialenú stolnú hru, ktorá sa nenápadne podobá na rozprávku ktorú som videla už nespočetnekrát - Jumanji (yáy mladý Hutcherson), taktiež modrookého a tajomného záporáka, runy a dokonca sa tu trošku spomína severská mytológia no u mňa to bohužiaľ akosi nefungovalo. Chcela som. Charaktery a opisy pokazili príbeh, ktorý mohol byť naozaj úžasný. Škoda. Je mi jasné, že niektorí čitatelia budú z knihy priam nadšení, takže pokiaľ sa rozhodujete či si prečítať túto knihu, moc neváhajte. Netreba zabúdať, že každému sa páči niečo iné, takže ktovie? Možno toto môže byť vaša obľúbená kniha aj keď mne sa nepáčila. :)