Dějiny křesťanství

Více o knize

Obsáhlá kniha oblíbeného anglického kontroverzního autora (Dějiny 20. století, Dějiny židovského národa, Intelektuálové), v níž originálním způsobem popisuje dvoutisíciletou historii západního křesťanství, vtipně rozebírá jednotlivé výrazné osobnosti a hodnotí působení křesťanských církví. Publikace je opatřena obsáhlým slovníkem a rejstříkem.

Číst víc

Originální název

A History of Christianity

Počet stran

541

Vazba

pevná vazba

Rozměr

160×230 mm

Hmotnost

922 g

ISBN

8085959410

Rok vydání

1999

Naše katalogové číslo

21152

Jazyk

čeština

Nakladatel

Barrister & Principal

Kategorizace

Knihy
Náboženství a ezoterika
Náboženská literatura
Křesťanství
Historie křesťanství

Knihy
Odborné a naučné

Našli jste nepřesnosti? Dejte nám, prosím, vědět!

Nahlásit chybu

Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.

Hodnocení

4,9 / 5

9 hodnocení

	8
	1
	0
	0
	0

Jak se líbila kniha vám?

Přidat recenzi

Čtenářské recenze

Matej Podstrelenec

Ověřený zákazník

8.4.2019

Veľmi dobrá kniha

Kniha je mimoriadne bohatá na informácie a poteší každého čitateľa zaujímajúceho sa o históriu. Hrúbka knihy a jej malé písmenká vás najprv postrašia, no kniha sa číta veľmi ľahko a autor popisuje dvetisíc-ročné dejiny kresťanstva pútavo. Vhodným doplnkom pri čítaní mi bola Wikipédia.

Dôvod prečo nemôžem dať knihe 5 hviezdičiek je jej neobjektívnosť v niektorých historických udalostiach cirkvi, čí v pôsobení kresťanstva ako takého, kedy autor vyzdvihuje najmä negatívne fakty a tie pozitívne opomína. Číst víc

Ing. Juraj Gánovský

Neověřený nákup

29.7.2012

Názor čitateľa

Paul Johnson - aj keď sa hovorí, že v skutočnosti ide o tímovú prácu viacerých historikov, svojou knihou knihou "HISTÓRIA KRESŤANSTVA" opäť príjemne prekvapuje. Takže nie je náhoda, že väčšina kníh Paula Johnsona aj po viacerých dotlačiach je neustále vypredaná. Podľa mojich osobných takmer 2 ročných skúseností s animistickou vierou na Borneu (provincia Sarawak, uhoľná paňva Merit-Pila), s niekoľkoročnými skúsenosťami s evavanjelickou vierou a. v., a s mnohoročnými skúsenosťami s katolicizmom, ide o dôslednú analýzu kresťanstva a hľadanie filozofických východísk práve pri nastávajúcom výročí 2 000 rokov kresťanstva.

Viaceré knihy Paula Johnsona sú najhlbším historickým profilom, aký kedy historik dosiahol. Ani samotní Židia nenapísali o sebe lepšiu historickú knihu ako jeho "História židovského národa".

Kniha "HISTÓRIA KRESŤANSTVA" nie je ľahkým čítaním. Z mnohých pápežov XX. storočia Paul Johnson vyzdvihuje iba 2 – Jána XXIII. a Jána Pavla II., čo pre katolicizmus nie je najlepšia vizitka. Práve preto o to nápadnejšie je nedávne odvolanie "liberálneho" trnavského arcibiskupa Roberta Bezáka v kontraste s neodvolaným arcibiskupom Sokolom - obhajovateľom Slovenského štátu a zástancom kňazoprezidenta Tisa, poškvrneného spolúčasťou na masových vraždách Židov a na masovom vyvražďovaní Slovákov po porážke Slovenského národného povstania.

Lenže skôr ako budeme priamo hodnotiť knihu "HISTÓRIA KRESŤANSTVA", musíme si jednoznačne uvedomiť že Paul Johnson vyslovil niektoré náboženské princípy aj v iných knihách. V knihe „Dejiny 20. storočia“ na strane 53 v 13 riadkoch. Zdá sa, že ide o geniálnu charakteristiku HOROROV 20. storočia . . .

. . . U vzdelaných národov úpadok a konečné zrútenie náboženských podnetov za sebou zanechalo obrovské vákuum. Dejiny 20. storočia sú z veľkej časti zaplňovaním tejto prázdnoty. Nietzsche si správne povšimol, že najpravdepodobnejším uchádzačom o tento priestor bude to čo nazval "vôľou k moci", ktorá ponúkala omnoho úplnejší a nakoniec aj hodnovernejšie vysvetlenie ľudského správania sa ako Marx a Freud. Náboženskú vieru nahradí svetská ideológia. Tí, ktorý kedysi zaplňovali rady totalitného duchovenstva sa stanú totalitnými politikmi. A predvšetkým, vôľa k moci zrodí nový druh mesiáša, ktorý nebude obmedzený žiadnymi náboženskými zásadami a bude s neukojiteľnou chuťou chcieť vládnuť ľudstvu. Koniec starého poriadku a svet potácajúci sa bez sprievodcu relativistickým vesmírom bol priamou výzvou gangsterským štátnikom, ktorí sa objavili na scéne. Ich vystúpenie na seba nedalo dlho čakať.

Takéto definovanie hlavných problémov XX. storočia je príkladom zhutneného a úsporného podania faktov. Pokiaľ chceme tento nosný odstavec, 1/3 strany z celej 845 stranovej knihy generalizovať na celé tisícročia, potom musíme detailne analyzovať 9 kľúčových výrazov, ktoré súvisia s vedomou či skôr podvedomou psychikou človeka :

1. Kto a čo je vzdelaný národ ?

2. Čo je to náboženský podnet ?

3. Čo je to vôľa k moci ?

4. Čo je to ľudské chovanie ?

5. Čo je to svetská ideológia ?

6. Kto je typ ľudí, ktorí voľakedy boli totalitnými kňazmi a stávajú sa totalitnými politikmi ?

7. Kto je nový druh mesiáša ?

8. Čo je to starý poriadok ?

9. Kto je to gangsterský štátnik ? - je gangsterkým štátnikom aj "Smrad stalinizmu" Mečiar ?

9 kľúčových výrazov opisuje hlavné vlastnosti človeka, ktoré môžu ovládať a deformovať jeho život (životné ciele). Vlastnosti ako vzdelanosť (1), nábožnosť (2), mocibažnosť (3), nevedomé ľudské chovanie (4), príklon k ateizmu (5), panovačnosť, netolerantnosť a presadzovanie len vlastných názov (6), vodcovstvo prerastajúce do spasiteľstva až mesiášstva (7), konzervativizmus (8), násilnícka povaha smerujúca ku gangsterizmu (9) sa prelínajú celými celými 5 000 ročnými dejinami civilizácií či 500 000 rokmi od prvého náboženského impulzu.

Lenže nesmieme zabúdať na jav ktorý to všetko vyvoláva - obrovské vákuum v psychike človeka, ktoré zanechá opustenie náboženstva a to hocijakého.

XX. storočie najviac ovplyvnilo práve zanechanie princípov tých najuniverzalistickejších náboženstiev - kresťanstva, judaizmu, islamu, konfucianizmu, budhizmu a taoizmu.

Ako píše Paul Johnson na strane 129 v knihe „Dejiny 20. storočia“, Lenin aj Hitler boli produktom doby, ktorá bola stále viac posadnutá politikou. Obaja sa cítili doma iba vo svete, kde hlavným zmyslom a cieľom existencie bolo usilovať o moc pomocou spiknutí, agitácie a násilia. Na rozdiel od Hitlera, ktorý bol romantik, Lenin bol náboženský typ revolucionára. Podľa Paula Johnsona . . .

základ dejinnej tragédie XX. storočia spočíva v tom, že ruská a neskôr aj nemecká republika našli v Leninovi a Hitlerovi odporcov celkom výnimočného formátu, ktorí stelesňovali „vôľu k moci“ v rozsahu aký je pre našu dobu absolútne ojedinelý.

Paukl Johnson zmysel HOROROV XX. storočia vidí takto . . .

Je možné, že po zdanlivej nevyhnutnosti 2 svetových vojen bolo vytvorenie nukleárnych zbraní určitým varovným darom (!!!), ktorý nás ušetril od tretej veľkej zrážky národov a uviedol najdlhšie obdobie všeobecného mieru, aké bolo od viktoriánskych čias, hoci mieru spojeného s hrôzou . . . Čo sa to porobilo s ľudskosťou ? Prečo bol prísľub XIX. storočia zmarený ? Prečo sa XX. storočie zmenilo na vek hrôzy, alebo ako poniektorí hovoria na vek Zla ?

To čo by robilo Tretiu svetovú vojnu neporovnateľne horšiu, naznačujú predstavy Mao Ce-tunga, ktorý pred delegátmi komunistických strán v novembri 1957 vyhlásil: „Zamyslime sa. Pokiaľ vypukne vojna, koľko ľudí zomrie? Na svete žije celkom 2,7 miliardy ľudí a približne tretina celosvetovej populácie by mohla zahynúť...Pokiaľ by prišlo na najhoršie, mohla by padnúť aj celá polovica ľudstva. Každopádne polovica by ešte zostala, imperializmus by bol zašliapaný do zeme a svet by sa stal socialistickejším . . . “

Pre celé XX. storočie si musíme položiť hlavnú otázku :

Pokiaľ Druhá svetová vojna s podstatne menším množstvom obetí (asi 50 miliónov mŕtvych) zanechala za sebou takú morálnu SPÚŠŤ, ktorú vnímame ešte aj v roku 2012, potom akú morálnu spúšť by asi za sebou zanechala atómová vojna s predpokladom 300 miliónov až 1 miliardou mŕtvych ?

Takže v porovnaní s Mao Ce-tungom je ešte aj Hitler - „NAJHRIEŠNEJŠÍ“ človek dejín morálnym človekom.



Ing. Juraj Gánovský, banský inžinier, 62 rokov, v Revúcej 29. júla 2012 Číst víc

---