Krásny a zároveň smutný príbeh o malom ale veľmi bystrom dievčatku, ktorý chytí za srdce malých ale aj veľkých čitateľov. Ja som ju doslova zhltla a naozaj sa nedalo prestať čítaťbez toho, aby som si nepočkala na koniec.

Kniha je napísaná vcelku pútavo, záver deja je dosť svižný a občas sa vyskytne aj nejaká vtipná scénka. Keď to ale zhrniem, celkovo sa toto dielo nepáčilo ani mojej dcére, ktorá ho čítala v rámci povinného čítania, ani manželke a ani mne (čítali sme s ňou).

V knihe vystupujú štyri dospelé osoby, a až tri z nich majú silne negatívny vzťah k deťom. Riaditeľka školy ich podľa jej vlastných slov priam nenávidí, a takisto aj obaja rodičia hlavnej postavy, malej Matildy. A aby to nebolo málo, autor knihy sa priam vyžíva vo vymýšľaní rôznych nadávok, ktorými títo dospelí ľudia častujú hlavnú hrdinku a ďalšie deti. Najprv som si pomyslel, v poriadku, v detskej knihe sa snáď môže objaviť scéna, v ktorej dospelý človek ponižuje dieťa, ale ako dej pokračuje, takýchto scén pribúda a pribúda, autor akoby stále nemal dosť. Možno by sa to dalo prepáčiť, keby v knihe bolo nejaké hlbšie posolstvo...

Keď to zhrniem, neviem sa celkom vžiť do uvažovania ľudí, ktorí takúto knihu odporučia ako povinné čítanie pre osemročné deti, alebo do cítenia recenzentky pani Lucie, ktorá napíše, že kniha mala šťastný koniec.