Soľ slzy

Nevyspytateľné sú cesty Božie.
„…Sekáš rany, leješ olej. Sypeš zlato.
Pýtaš daň. Za šťastie. Naše šťastie!
Čo ťa do nás – hriešnych. Chvíľu sa ešte
zabavíme a potom nič! Nič – nič…Nenič.
Vstúp. Drž opraty a ľúb.“
Vzpierame sa, vyslovujeme svoje nie.
Chceli by sme žiť vo svojom bezpečí, teplom
mieste, vystavať si hniezdočko a svoju
istotu zveriť svetu, čo tak krásne a dokonale
sľubuje. A potom nás vyrušia choroby,
skúšky, nepohoda, aj poučujúce hlasy.
Zabudli sme počúvať seba i druhých.
Znervózňujú nás, lebo máme svoje
obmedzenia.