Tajomné požehnanie

Přečtená

Nuž nebolo veru inej príčiny, keď sme Ti neskoršie, pre zmenu spoločenských pomerov, radili, aby si z arcidiecézy odišiel, a dali sme Ti za zástupcu apoštolského administrátora, brata Josefa Doubravu, aby sa staral o Tvoje stádo... Vzhľadom na tieto okolnosti a dosiaľ trvajúce príčiny Ťa, milý brat, žiadame, aby si pred Pánom zvážil, či by nebolo lepšie, keby si sa vzdal svojho úradu...

Tieto slová pápeža Benedikta XV., adresované svojho času pražskému arcibiskupovi Paulovi Huynovi, hlboko zasiahli horlivú dušu adresáta, ale arcibiskup poslúchol. Od tej chvíle sa začala krížová cesta človeka milovaného i nenávideného ľuďmi, ale hlbokého vnútra. Tá vnútorná hĺbka bola produktom dlhého času prežitého v exile, mimo arcidiecézy, ktorú spravoval. Bol bez prostriedkov, opovrhnutý, často pociťujúci nepotrebnosť, zabudnutý najbližšími. Skrátka v jóbovskom postavení. Toto svoje postavenie nielenže znášal, ale mu aj prinášalo ovocie hlbokého vnútorného života. Jeden z týchto plodov práve držíte v rukách...