Vánoce
Eragon (česky) - Christopher Paolini
Eragon (česky)

399 Kč

Při nákupu nad 999 Kč máte poštovné zdarma

Eragon (česky)

Tato fantasy z pera patnáctiletého autora, nadchla miliony čtenářů po celém světě. Vypráví příběh farmářského chlapce,který najde v Dračích horách modrý kámen, z něhož se... Číst víc

4,6 1462 hodnocení
1. díl série
Odkaz Dračích jezdců
Nakladatel
Nakladatelství Fragment, 2004
528 stran
7-8 hodin čtení

Tato fantasy z pera patnáctiletého autora, nadchla miliony čtenářů po celém světě. Vypráví příběh farmářského chlapce,který najde v Dračích horách modrý kámen, z něhož se vyklube dračí mládě - Safira. Spolu se vydají na nebezpečnou cestu... Číst víc

  • Pevná vazba
  • Čeština

399 Kč

Vyprodané

Zadejte e-mail a my vám dáme vědět, jakmile bude kniha dostupná.

Další knižní vydání (20)
Inheritance (český) - Christopher Paolini
Brožovaná vazba
Čeština, 2012
Na skladě
-18 %

163 Kč


Eldest - Christopher Paolini
Brožovaná vazba
Čeština, 2009
Na skladě
-20 %

159 Kč


Eldest - Christopher Paolini
Brožovaná vazba
Angličtina, 2006
Na skladě
-15 %

201 Kč


Eragon - Christopher Paolini
Brožovaná vazba
Angličtina, 2011
Více než tři týdny

237 Kč


Eldest - Christopher Paolini
Brožovaná vazba
Angličtina, 2006
Více než tři týdny
-26 %

257 Kč


Eragon - Christopher Paolini
Brožovaná vazba
Angličtina, 2005
Více než tři týdny
-8 %

191 Kč


Eragon (český) - Christopher Paolini
Brožovaná vazba
Čeština, 2009
Vyprodané

249 Kč


Eldest (česky) - Christopher Paolini
Pevná vazba
Čeština, 2005
Vyprodané

249 Kč


Séria Odkaz Dračích jazdcov (komplet) - Christopher Paolini
Brožovaná vazba
Slovenština
Vyprodané

1 247 Kč


Odkaz Dračích jazdcov – komplet 4 knihy - Christopher Paolini
Brožovaná vazba
Slovenština, 2012
Vyprodané

1 015 Kč


Inheritance - Christopher Paolini
Pevná vazba
Slovenština, 2012
Vyprodané

287 Kč


Brisingr (mäkká väzba) - Christopher Paolini
Brožovaná vazba
Slovenština, 2010
Vyprodané

319 Kč


Eragon (mäkká väzba) - Christopher Paolini
Brožovaná vazba
Slovenština, 2009
Vyprodané

290 Kč


Eragon - Christopher Paolini
Pevná vazba
Slovenština, 2007
Vyprodané

480 Kč


Eldest - Christopher Paolini
Pevná vazba s přebalem
Slovenština, 2007
Vyprodané

536 Kč


Eldest - Christopher Paolini
Pevná vazba s přebalem
Slovenština, 2006
Vyprodané

441 Kč


Eragon - Christopher Paolini
Pevná vazba
Slovenština, 2005
Vyprodané

481 Kč


Inheritance - Christopher Paolini
Brožovaná vazba
Angličtina, 2011
Vyprodané

596 Kč


Eldest - Christopher Paolini
Brožovaná vazba
Angličtina, 2007
Vyprodané

277 Kč


Eragon - Christopher Paolini
Brožovaná vazba
Angličtina, 2006
Vyprodané

233 Kč


Další knižní vydání
Proč nakupovat na Martinus.cz?
  • Doprava zdarma k nákupu od 999 Kč
  • Více než 5 000 výdejních míst
  • Záložky ke každému nákupu

Vánoční skřítci doporučují

Více o knize

Jeden chlapec, jeden drak, svět dobrodružství
Tato fantasy z pera patnáctiletého autora, nadchla miliony čtenářů po celém světě. Vypráví příběh farmářského chlapce,který najde v Dračích horách modrý kámen, z něhož se vyklube dračí mládě - Safira. Spolu se vydají na nebezpečnou cestu královstvím ovládaným krutým panovníkem. Dokáže Eragon naplnit své předurčení a převzít břímě legendárních Dračích jezdců? Osud království možná leží v jeho rukou.
Číst víc
Počet stran
528
Vazba
pevná vazba
Rozměr
150×230 mm
Hmotnost
838 g
ISBN
8072009788
Rok vydání
2004
Věkové doporučení
10+
Naše katalogové číslo
18259
Styl
dobrodružný
Jazyk
čeština
1. díl série
Odkaz Dračích jezdců
Nakladatel
Nakladatelství Fragment
Kategorizace

Našli jste nepřesnosti? Dejte nám, prosím, vědět!

Nahlásit chybu

Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.

Hodnocení

4,6 / 5

1462 hodnocení

1088
239
105
25
19

Jak se líbila kniha vám?

Čtenářské recenze

Marek
5
2.7.2014
Úžasná kniha, dokonale vtiahne do deja a mne sa nechce veriť, že takúto knihu ( zatiaľ najlepšia akú som kedy čítal ) napísal 15-ročný chlapec. Ešte pred rokmi som si kúpil Eldesta pretože som si myslel, že keď som videl film, tak že môžem rovno začať čítať Eldesta, ale po prvých vetách som sa zarazil, kedže som tam nepoznal polku postáv a hneď som ho dal naspäť do police, kde musel čakať kým neprečítam Eragona. Teraz asi po dvoch rokoch som sa odvážil konečne otvoriť Eragona a... bol som tak prekvapený dejom, že hneď som pochopil prečo sa ďalej nenatáča Eldest, lebo ako som sa na tom zamyslel scenárista filmu Eragon, asi nikdy túto knihu neprečítal, a riadil sa len menami postáv, a keď som Eragona začal čítať začal som veriť, že niektoré situácie ( smrť vo filme ), sa v skutočnosti v knihe neobjavia.
Keď som sa už začal trochu nudiť pri opisovaní a podobne, vždy sa zrazu stalo niečo, čo som nečakal a okamžite som bol znovu v napätí, čo sa stane. Keby som však mal napísať všetky moje pocity z Eragona, musel by som asi napísať niekoľko strán aby som to vyjadril. A tým, kto si myslí ako ja kedysi, že netreba čítať Eragona, keď už videl film, je na veľkom omyle, lebo tým len príde o najväčšie zážitky a tajomstvá tejto knihy.
A ešte sa vrátim k autorovi, ktorý sa so svojím vekom nemaznal s postavami ako väčšina oveľa starších autorov, že už dopredu viem, že v knihách ako sú Percy Jackson, Bohovia Olympu, Stratený svet v podzemí atď, skoro nikto nezomrie aj v tých najsmrtelnejších situáciach, kde tu, v Eragonovi, a ďalších častiach to takéto neni a preto keby môžem dám tejto knihe ešte ďalších 5 hviezdičiek.
Číst víc
Šimon Evin alias Šimík PK
1
21.6.2012
Mojej zvedavosti týkajúcej sa posledného oddielu Odkazu dračích jazdcov bolo konečne učinené zadosť. Bol som zvedavý, ako si Paolini poradí s posledným dielom. Či sa jeho štýl zlepší, či autor sám bude literárne aj osobnostne zrelší, ako dopadne vyvrcholenie celej série, či autor vymyslí nejaké zaujímavé zvraty, alebo či do konca (nie dokonca) vloží vlastné, originálne prvky. Na svoje otázky som počas čítania Inheritance a po ňom dostal odpovede, ktoré som síce viac-menej čakal a ktoré na autora a Inheritance a následne Odkaz dračích jazdcov nevrhajú veľmi príjemné svetlo a hneď vysvetlím, prečo je to tak.
Nedostatkov v tejto sérii je mnoho a zasahujú do mnohých aspektov tejto knihy a celého cyklu. Vyjadrím sa samostatne k tým podstatným. Niektoré som už spomínal v mojej recenzii ku knihe Brisingr (je možné ju nájsť na martinus.sk pod menom recenzenta „Šimík PK“). Inheritance a udalosti, ktoré sú v ňom opísané, pôsobia veľmi nevyrovnane a nevyvážene, a to nie len v samotnej knihe Inheritance, ale aj v rámci celého cyklu, čo taktiež spôsobuje, že aj zvyšné knihy a udalosti, ktoré opisujú, pôsobia veľmi nevyrovnane. Táto nevyrovnanosť spočíva v tom, že udalostiam s rôznym významom a dôležitosťou sa knihe venuje rovnaký, respektíve pomerne rovnaký priestor. Navyše, niekedy pre dej nepodstatným (pre autora však očividne dôležitým) udalostiam, prvkom alebo myšlienkam postáv je venovaný veľký priestor – kapitola alebo aj viac, zatiaľ čo kľúčovým momentom, hlave v závere knihy, sa autor venuje až prekvapivo málo, keď vezmeme do úvahy, ako boli preňho detaily dôležité. Čiže „veľké“ a „malé“ veci pôsobia ako rovnocenné, čo sa týka dôležitosti pre celok. Nechcem prezrádzať dej dopredu, preto len spomeniem, že napríklad času, ktorý zabral Eragonov výcvik s Oromisom a Glaedrom v Ellesmére, je v Eldestovi venovaného priestoru oveľa viac, ako niektorým kľúčovým udalostiam, ktorými Inheritance vrcholí. V Inheritance autor niektoré, pre dej a postavy najvýznamnejšie udalosti odbavuje na pár stranách, pár dialógmi alebo vnútornými monológmi, zatiaľ čo v iných častiach im venoval mnoho, mnoho úvah, opisov a výkladov. Táto stručnosť, hlavne v závere knihy mi pripadá, že už akoby nebolo o čom písať, všetky úvahy a myšlienky boli na papieri, a preto bolo treba ságu čo najskôr ukončiť. Taktiež niektoré začaté a načrtnuté zápletky, motívy a dejové línie z predošlých dielov sa v závere nedostanú k nejakému pre dej dôležitému vyvrcholeniu alebo opodstatneniu, prečo sa v minulých dieloch spomínali. Ako hovorí jedno nepísané literárne pravidlo: Ak sa na začiatku v diele objaví klinec, na konci sa naň hrdina musí obesiť. To znamená, že v dobrom diele by všetko malo byť použité účelne a malo by tam mať zdôvodniteľné a obhájiteľné miesto. To sa v Inheritance často nedeje a ešte k tomu v Inheritance sa niektoré nepodstatné epizódy sa za každú cenu v závere ukončujú. S tým taktiež súvisí striedanie, podľa môjho vkusu až primnohých tém a motívov, ktoré, myslím, sa autorovi nepodarilo súvisle usporiadať tak, aby do seba zapadali a popri tom nepôsobili rušivo, zbytočne alebo od veci. V Inheritance, ako aj v celej ságe, sa autor venuje, vzťahom, politike, osobnej psychike a psychológii postáv, veciam významným pre celý svet (Alagaeziu), ale aj veciam pre chod celého sveta bezvýznamným. Tieto témy a motívy sa preplietajú hore-dole a opäť, berúc do úvahy priestor a množstvo textu, ktoré im autor venoval, z nich mám dojem, že všetky majú mať rovnaký význam, čo ale nemajú, keď ich hodnotíme z hľadiska dôležitosti pre knihu ako súvislý celok. (Veru, k Sapkowského majstrovstvu máte ďaleko, pán Paolini) To potom z Inheritance robí celok nesúvislý. Ako tu už niekto správne a veľmi trefne poznamenal, Inheritance a celá táto séria je „zlepenec“. V zmesi podstatného i nepodstatného sa potom stráca autorov zámer. Mätúce je teda to, čo chcel autor dosiahnuť. Chcel vytvoriť veľkolepý príbeh? Chcel vytvoriť príbeh o bežných aspektoch života? Chcel urobiť politické fantasy? Môj dojem je takýto: Autor, čo oceňujem, má dobrú pozorovaciu schopnosť. Vie v iných dielach vidieť a odhaliť množstvo motívov, čo je zrejmé, keďže ich toľko vidíme v jeho tvorbe. Nezvládnutý je však spôsob, akým ich používa. Chce sa venovať všetkým, chce sa literárne vysporiadať s každou témou, s každým motívom, s každou myšlienkou, ktorá mu napadne a tak sa do jeho kníh dostáva množstvo zbytočného textu. Asi zabúda na to, že všetky témy a motívy, ktoré sa rozhodol použiť, tiež neobjavil v jednej knihe, resp. v jedinej ságe, ale v množstve fantasy literatúry, ktorú doteraz prečítal. Jeho knihy tak trochu potom pripomínajú autorov denník, do ktorého si zapisuje svoje myšlienkové pochody a úvahy o všetkom možnom pod i nad slnkom. A tieto skutočnosti robia autorov štýl dosť nepodareným, lebo Inheritance je, teda mal by byť, román, čo je epický žáner. Jednoducho povedané, malo by tam ísť hlavne o dej, a ostatné, nedejové veci by mali slúžiť na vytvorenie celkového dojmu a pozadia, na ktorom sa dej odohráva. V prípade Inheritance je to však tak, že autor nevytvára pre dej pozadie a podklad a potom rozpráva dej, ale opisuje všetko za radom a za sebou, čím vzniká skôr dynamický opis a nie rozprávanie príbehu, čo čitateľa môže dosť nudiť. V kvalitných dielach sa nachádzajú mnohé motívy, ale použité akoby mimovoľne, nerušivo, dobre zapadajúc do celého diela. Tú sú priveľmi priame a samoúčelné a tým pádom zdržujú, zaberajú miesto, neplnia žiadnu funkciu okrem autorovej vnútornej spokojnosti, dovolím si tvrdiť. Veď aj namiesto troch kníh nakoniec sú štyri. Niekto tu na Paoliniho obhajobu tvrdil, že je ťažké vytvoriť taký veľký svet. Ja sa pýtam: je to potrebné? Je potrebné čitateľa zoznamovať s každým politickým, kultúrnym, geografickým a ešte neviem akým detailom toho sveta? Je dobre ich mať premyslené, ale použiť, len keď je to príhodné. Ani Tolkien v Hobitovi nevysvetľuje pôvod trpaslíkov, draka Smauga, osamelej hory, Temného lesa, temných elfov, orlov, hobitov, gluma, prsteňa atď., pritom celom však autor vedel, respektíve pracoval na tom, čo ako vzniklo, kedy a prečo. Tým sa zaoberá v diele Silmarillion, ktorého hlavným cieľom však je práve toto: vysvetliť fiktívny pôvod sveta a jeho súčastí. Ďalšia vec, je autorovo filozofovanie. Filozofovanie o dobre a zle, kto je dobrý a kto je zlý, prečo sú Vardeni a Eragon lepší než Galbatorix, aké má kto záväzky voči komu a prečo. Tieto úvahy autor čitateľovi posúva prostredníctvom rozhovorov a myšlienok postáv, no až veľmi z nich bije do očí, že patria autorovi samotnému. Umenie je podľa mňa vytvoriť postavy, od ktorých sa autor dokáže odosobniť, čo sa mu tu nepodarilo. Taktiež v jeho filozofii sa nachádzajú logické chyby pri obhajobe a argumentácii toho, čo je správne a čo nie. Ak som tomu správne porozumel, tak aj jedna aj druhá strana konfliktu je presvedčená o svojej pravde a podľa autora rozhoduje o správnosti to, aké sú motívy a aké sú následky, ale hlavne z toho celého falošného filozofovania nepriamo vyplýva, že „my máme pravdu, lebo si to myslíme my“. Žiadne silné argumenty na podporu, žiadne odvolanie na vyšší morálny zákon alebo autoritu, ktorá by ho stanovovala. Človek - jednotlivec (príp. drak a jeho jazdec) postavený sám sebou za najvyššiu autoritu, lebo je presvedčený, že to čo hlása, je pravda a má moc to vykonávať. Ďalšia výhrada voči filozofii je taká, že robí zmätok v tom, komu je kniha určená. Mladší čitatelia z filozofovania nebudú mať nič, lebo síce ich možno zaujme ako súčasť rozprávky, ale žiadne „pravdy“ a „múdrosti“ si z neho nezoberú, zatiaľ čo tí starší a skúsenejší ho prekuknú a očakávajú niečo viac, niečo hlbšie. Postavy mi pripadajú dosť ploché, a to hlavne preto, že žiadna z nich počas celého cyklu neprechádza žiadnym výrazným charakterovým vývojom, alebo vnútornými súbojmi. Áno, vyvíjajú sa ich vedomosti, znalosti, schopnosti a zručnosti, ale v podstate sú charakterovo stále takí istí, až na pár okrajových výnimiek, ktoré však nemajú pre dej zásadný význam. Pre objasnenie, čo si predstavujem pod vývojom postáv uvádzam pár príkladov *Ak ste nečítali Pána Prsteňov, Čarodeja Zememorí alebo Harryho Pottera a nechcete prísť o prekvapenie, pokračujte od ďalšej hviezdičky - * (v Pánovi Prsteňov Aragorn premôže svoj strach a rozhodne sa prijať úlohu, na ktorú bol predurčený a na ktorú má – odhadzuje hraničiara, tuláka, a stáva sa veľkým kráľom Gondoru. V Čarodejovi Zememorí Krahulec prestane utekať pred tieňom, ale začne ho naháňať, začne aktívne bojovať so svojimi temnými stránkami a nakoniec si prizná zlo, ktoré spôsobil a tým ho aj premôže. V Harrym Potterovi sa Ron zmieri s tým, že nie je ten veľký a slávny, ale prijme svoje miesto ako verný a statočný pomocník Harryho a prestane túžiť po sláve a uznaní ). *Pre tých, ktorí by chceli odporovať – skúste sa zamerať na charakter postáv, zásady, podľa ktorých sa rozhodujú, motiváciu, ktorú majú. Uvidíte, že sa tam veľa nemení. S touto plochosťou postáv súvisia niektoré logické chyby, ktorých sa autor dopustil a ktoré deformujú niektoré princípy, na ktorých je rozuzlenie vystavané. Nemôžem napísať viac, lebo by som dopredu prezrádzal. Taktiež niektoré zrelé, vyspelé postavy pôsobia akosi detinsky, jednoducho, zatiaľ čo iné, od ktorých by som to nečakal, veľmi zrelo. Aj schopnosti postáv vyrovnávať sa s problémami a takým veľkým tlakom okolia a povinností ma prekvapuje, no neštudoval som psychológiu a neviem sa k tomu kvalifikovane vyjadriť.
Originalitou kniha taktiež nevyniká. Autor len uzavrel to, čo začal, nijaké strhujúce zvraty, žiadne prekvapivé, neočakávané momenty. Skôr mám pocit, že nevedel, ako niektoré veci dotiahnuť, tak si rýchlo do deja zamiešal pomôcky. No neviem, do akej miery je to pravda. Ak to plánoval skôr, tak to na konci príliš zahustil a napchal na seba. Kniha je plná taktiež nevyjasnených otázok a možných logických chýb vyplývajúcich z fungovania sveta a mágie, ktoré autor vytvoril. Ide o pokus komplexný a zložitý systém, ale ten je príliš komplikovaný, aby sa dal dobre obsiahnuť a tak, ako ho autor vytvoril, ponúka mnohé možnosti, s ktorými asi autor nerátal, aké ktoré by sme mohli vymyslieť, ak by sme dodržiavali fiktívne zákony, ktoré mu autor stanovil, Pozitívne na knihe nepôsobí takmer nič, keď to hlbšie skúmame, lebo buď to samo o sebe je fajn, ale v celkovom dojme je to zbytočné, alebo to je pre celý obraz dôležité, ale je to odbavené akosi prirýchlo a povrchne, keď to porovnáme z predchádzajúcimi časťami. Ako zhrnutie konštatujem, že Inheritance, ako aj celá sága ako cyklus, je veľmi nesúvislý, nesúrodý román z množstvom tém, prvkov, motívov, ktoré sú prezentované veľmi nasilu, opisne, nepôsobia prirodzene a mätú čitateľov v tom, čo je podstatné a čo nie. Inheritance je zlepenec, dosť silno pripomínajúci denník autorovej duše alebo mysle. Náročného čitateľa bude nudiť, miestami ho pobaví, menej náročný s ním asi dokáže zabiť čas. Nádejou však stále ostáva Paoliniho pozorovacia zručnosť a schopnosť zachytiť mnohé motívy a témy, ktoré tu tak často spomínam. To je dobrou základňou na budovanie niečoho ďalšieho. Bolo by len treba dobre sa rozhodnúť, že čo vlastne budovať, usmerniť, čo na to použiť a nebáť sa vynechať to, čo je nepotrebné. Veľa sa taktiež dá len naznačiť, a nie napísať priamo. Na záver neodolám a podľahnem pokušeniu napísať odkaz tým, ktorý by ma najradšej zvozili pod čiernu zem ako som to aj ja možno podľa nich spravil s touto knihou. Nechcel som tak pôvodne robiť, ale už mám isté skúsenosti s recenzentmi na martinus.sk aj na iných stránkach a preto Vás, recenzenti aj čitatelia recenzií aj kníh prosím, aby ste pred tým, ako sa do niečoho pustíte, uvedomili pár vecí: 1. Táto recenzia nie je útokom proti Vám, ani vášmu vkusu. To, že sa ten môj nezhoduje s vašim, neznamená, že Vás znevažujem alebo sa robím lepším. 2. Táto recenzia nie je ani útokom proti pánovi Paolinimu. Áno, na viacerých miestach spomínam jeho pohnútky, motívy alebo sa vyjadrujem priamo k nemu, ale to len v súvislosti s knihou a preto, aby som ozrejmil svoje názory na knihu. Keď si občas trúfam hodnotiť autora alebo mu niečo pripisovať, robím tak len na základe dojmov, ktoré mi on sám nepriamo poskytol tým, ako a čo píše. Vážim si, že sa odhodlal vytvoriť niečo vlastné, že nie je len pasívny konzument, že mal odvahu ísť s kožou na trh, aj keď to nie je veľmi kvalitná koža. 3. Aby som niečo hodnotil, nemusím byť schopný vytvoriť niečo podobné alebo na rovnakej úrovni. Zamyslite sa: Hudbu môžeme hodnotiť bez toho, aby sme boli schopný rovnakú zahrať, skomponovať alebo zaspievať. Filmy vieme zhodnotiť bez toho, aby sme boli schopní režírovať, písať scenáre, hrať. Nedozreté ovocie z Kauflandu vieme zhodnotiť bez toho, aby sme vedeli vypestovať niečo lepšie. Obedy v reštauráciách a trebárs aj v školských jedálňach vieme zhodnotiť bez toho, aby sme boli schopní podobné alebo lepšie uvariť/upiecť. Rovnako je to teda aj s knihami. Nech Vám železo nikdy nezhrdzavie, medovina neskysne a brady nezrednú!
Číst víc
5
Eldest - Christopher Paolini
Právě čtu
Eldest

Volám sa Edita, mám "16" rokov a čítam 24/7 :)

Edita Petrášová
30.10.2022
Eragon
Už dlho som bola zvedavá na túto sériu a musím povedať, že ma nesklamala. Hlavnú postavu - Eragona, síce nemám veľmi rada, ale to je u mňa úplne normálne (neviem prečo, no skrátka hlavné postavy zvyčajne nemám rada, napríklad Harryho Pottera - to snáď chápe každý). Túto knihu určite odporúčam, práve čítam jej druhý diel a neviem, či nie je dokonca lepší :) Číst víc
4
19.10.2022
Super Fantasy aj pre deti
Tuto seriu som cital uz davnejsie, ale patri medzi tie, ktore sa hlboko zakorenili do mojej pamate. Po nejakom case som bol na jednej navsteve a tam bolo jedno male dievcatko, mohlo mat okolo 12-14 rokov a v ruke malo tuto knihu a za pasom repliku Brisingera, vsade s nou chodilo a vtedy som si uvedomil, aka to musi byt vynimocna kniha. Je napisana tak, ze je vhodna aj pre detske publikum, aj ked je naozaj hruba a precitat vsetky styri knihy je naozaj dobry vykon ale kazdopadne stoji za to. Číst víc
32
7.9.2022
Pre mňa ako nadšenca fantasy žánru je táto séria rudko návyková. Eragon mi bol veľmi sympatický. Správal sa na svoj vek, ako unáhlený 15-ročný chlapec, ktorý sa aj bojí, nerobí zo seba hrdinu, je zbrklý, aj nepočúva, čo mu povedia starší a spraví si po svojom, ale je zároveň obetavý a odvážny a pre svojich blízkych by položil život. Obzvlášť sa mi páčil vzťah s jeho dračicou. Puto, ktoré ich k sebe viazalo bolo čarovné. Ona sa zase správala ako typická žena - tvrdohlavá, ochranárska a chce všade byť, ak ju z niečoho vylúčia, dokáže sa uraziť, takže si ju Eragon musí vždy nejako udobriť. Aj napriek jej ťažkým povahovým črtám je to však skvelá partnerka, priateľka, ktorá myslí tímovo, a tak ako Eragon i ona by zaňho položila život. Vtiahla ma do svojho čarovného sveta a občas som celkom zabudla, kde sa nachádzam. Dokonca som sa pristihla, ako sa v mysli prechádzam tou vymyslenou krajinou, vidím ju v naozaj živých farbách, cítim to podnebie či vône. Musím povedať, že podvečer v spoločnosti tejto knižnej série bola fakt super jazda. Číst víc
32
7.9.2022
Pre mňa ako nadšenca fantasy žánru je táto séria rudko návyková. Eragon mi bol veľmi sympatický. Správal sa na svoj vek, ako unáhlený 15-ročný chlapec, ktorý sa aj bojí, nerobí zo seba hrdinu, je zbrklý, aj nepočúva, čo mu povedia starší a spraví si po svojom, ale je zároveň obetavý a odvážny a pre svojich blízkych by položil život. Obzvlášť sa mi páčil vzťah s jeho dračicou. Puto, ktoré ich k sebe viazalo bolo čarovné. Ona sa zase správala ako typická žena - tvrdohlavá, ochranárska a chce všade byť, ak ju z niečoho vylúčia, dokáže sa uraziť, takže si ju Eragon musí vždy nejako udobriť. Aj napriek jej ťažkým povahovým črtám je to však skvelá partnerka, priateľka, ktorá myslí tímovo, a tak ako Eragon i ona by zaňho položila život. Vtiahla ma do svojho čarovného sveta a občas som celkom zabudla, kde sa nachádzam. Dokonca som sa pristihla, ako sa v mysli prechádzam tou vymyslenou krajinou, vidím ju v naozaj živých farbách, cítim to podnebie či vône. Musím povedať, že podvečer v spoločnosti tejto knižnej série bola fakt super jazda. Číst víc
32
7.9.2022
Pre mňa ako nadšenca fantasy žánru je táto séria rudko návyková. Eragon mi bol veľmi sympatický. Správal sa na svoj vek, ako unáhlený 15-ročný chlapec, ktorý sa aj bojí, nerobí zo seba hrdinu, je zbrklý, aj nepočúva, čo mu povedia starší a spraví si po svojom, ale je zároveň obetavý a odvážny a pre svojich blízkych by položil život. Obzvlášť sa mi páčil vzťah s jeho dračicou. Puto, ktoré ich k sebe viazalo bolo čarovné. Ona sa zase správala ako typická žena - tvrdohlavá, ochranárska a chce všade byť, ak ju z niečoho vylúčia, dokáže sa uraziť, takže si ju Eragon musí vždy nejako udobriť. Aj napriek jej ťažkým povahovým črtám je to však skvelá partnerka, priateľka, ktorá myslí tímovo, a tak ako Eragon i ona by zaňho položila život. Vtiahla ma do svojho čarovného sveta a občas som celkom zabudla, kde sa nachádzam. Dokonca som sa pristihla, ako sa v mysli prechádzam tou vymyslenou krajinou, vidím ju v naozaj živých farbách, cítim to podnebie či vône. Musím povedať, že podvečer v spoločnosti tejto knižnej série bola fakt super jazda. Číst víc
7
15.12.2021
Moja najobľúbenejšia fantasy
Ako jeden z mála jedincov, čo v tej dobe ešte nemal prečítaného Harryho Pottera či LoTR, považujem práve túto knihu za moju srdcovku z detstva. Čítaná niekoľkokrát. Autor krásne stvoril svet krajiny, kde kedysi dračí jazdci mali svoje miesto a príchodom zlého kráľa sa život v Alagaesii zmenil na nepoznanie. Úžasne vymyslené, úžasné napísané, úžasne sa to číta. Číst víc
11
15.11.2021
Zbytočná fantasy sága
Prečítaný iba prvý diel z „Odkazu dračích jazdcov“ a do ďalších sa nechystám. Ch. Paolini vytvoril pseudo-tolkienovský svet, v ktorom sa odvíja nie príliš originálny príbeh. Nečakajte od tejto knihy nič viac. Kniha však nie je doslovne zlá, dala sa čítať, ale ak mám investovať svoj čas do oddychovej fantasy, to si radšej prečítam niečo z Warhammeru. Ak by som mal siahnuť po fantasy ságe, to sa radšej pustím (opäť) do Heitzových trpaslíkov. Číst víc

Recenze, kritiky

Kniha je plná hrôzostrašných momentov, snov a zjavení. Dej nikde neuviazne. Je to začiatok veľkého diela. Takmer 500 strán utečie ako voda. O Eragonovi sa mi sníva aj v noci a po knihe siaham ihneď po prebudení. Ako veľa ďalších čitateľov čakám so zvedavosťou, obdivom a nádejou, čo bude ďalej. A ako Eragonova dračica hovorím: Všetko bude dobré, maličký.
Liz Rosenbergová, The New York Times

Číst víc
Číst víc

„Víra v budoucnost - to je pochybná ctnost, nemyslíš? Něco stejně pošetilého jako stavět modely lodí do lahví. Víš, jak to myslím - obdivuhodné, ale trochu z toho naskakuje husí kůže. “

Domov na konci světa - Michael Cunningham
Domov na konci světa
Michael Cunningham