Eragon (česky) - Christopher Paolini
Eragon (česky)
399 Kč
Při nákupu nad 999 Kč máte poštovné zdarma
Knihy
E-knihy

Eragon (česky)

7-8 hodin čtení
Nakladatel
Nakladatelství Fragment, 2004
1. díl série
Odkaz Dračích jezdců

Tato fantasy z pera patnáctiletého autora, nadchla miliony čtenářů po celém světě. Vypráví příběh farmářského chlapce,který najde v Dračích horách modrý kámen, z něhož se vyklube dračí mládě - Safira. Spolu se vydají na nebezpečnou cestu...

Čti víc

399 Kč

Vyprodané, jsou však dostupná jiná vydání.

Zadejte e-mail a my vám dáme vědět, jakmile bude kniha dostupná.

Proč nakupovat na Martinus.cz?
  • poštovné zdarma k objednávkám od 999 Kč
  • více než 2500 výdejních míst
  • záložky ke každému nákupu

Doporučené tituly a kolekce

Více o knize

Jeden chlapec, jeden drak, svět dobrodružství
Tato fantasy z pera patnáctiletého autora, nadchla miliony čtenářů po celém světě. Vypráví příběh farmářského chlapce,který najde v Dračích horách modrý kámen, z něhož se vyklube dračí mládě - Safira. Spolu se vydají na nebezpečnou cestu královstvím ovládaným krutým panovníkem. Dokáže Eragon naplnit své předurčení a převzít břímě legendárních Dračích jezdců? Osud království možná leží v jeho rukou.
Čti víc

Všechny formáty tohoto titulu

Knihy

Kniha brožovaná vazba, český jazyk, Nakladatelství Fragment, 2009
Na skladě
-10%
224 Kč

Na skladě, objednávejte ale rychle

Kniha brožovaná vazba, anglický jazyk, Corgi Books, 2005
-5%
198 Kč

Dodání může trvat více než tři týdny

Kniha pevná vazba, slovenský jazyk, Fragment, 2005

Vyprodané

Kniha pevná vazba s přebalem, slovenský jazyk, Fragment, 2006

Vyprodané

Kniha pevná vazba, slovenský jazyk, Fragment, 2007

Vyprodané

Kniha brožovaná vazba, slovenský jazyk, Fragment, 2009

Vyprodané

Kniha brožovaná vazba, slovenský jazyk, Fragment, 2010

Vyprodané

Kniha pevná vazba, slovenský jazyk, Fragment, 2012

Vyprodané

Kniha brožovaná vazba, slovenský jazyk, Fragment, 2012

Vyprodané

Kniha brožovaná vazba, slovenský jazyk, Fragment

Vyprodané

Kniha pevná vazba, český jazyk, Nakladatelství Fragment, 2004

Vyprodané

E-knihy a audioknihy

Audiokniha (ke stažení) český jazyk, Nakladatelství Fragment, 2016
MP3 ke stažení
299 Kč

Okamžitě ke stažení

Audiokniha (CD) CD obal, český jazyk, Nakladatelství Fragment, 2012
MP3 na CD

Vyprodané

Další

Recenze, kritiky

Kniha je plná hrôzostrašných momentov, snov a zjavení. Dej nikde neuviazne. Je to začiatok veľkého diela. Takmer 500 strán utečie ako voda. O Eragonovi sa mi sníva aj v noci a po knihe siaham ihneď po prebudení. Ako veľa ďalších čitateľov čakám so zvedavosťou, obdivom a nádejou, čo bude ďalej. A ako Eragonova dračica hovorím: Všetko bude dobré, maličký.
Liz Rosenbergová, The New York Times

Našli jste v našem obsahu nějaké nepřesnosti?
Dejte nám o tom vědět.

Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.

Počet stran
528
Hmotnost
838 g
Rok vydání
2004
Vazba
pevná vazba
Jazyk
český
Nakladatelství
Nakladatelství Fragment
Rozměr
150×230 mm
ISBN
8072009788
Naše katalogové číslo
18259

Recenze

Jak se vám kniha líbila?

4,6 / 5

1452 hodnocení

1047
237
103
25
16

Nejužitečnější recenze

Marek
5
2.7.2014
Úžasná kniha, dokonale vtiahne do deja a mne sa nechce veriť, že takúto knihu ( zatiaľ najlepšia akú som kedy čítal ) napísal 15-ročný chlapec. Ešte pred rokmi som si kúpil Eldesta pretože som si myslel, že keď som videl film, tak že môžem rovno začať čítať Eldesta, ale po prvých vetách som sa zarazil, kedže som tam nepoznal polku postáv a hneď som ho dal naspäť do police, kde musel čakať kým neprečítam Eragona. Teraz asi po dvoch rokoch som sa odvážil konečne otvoriť Eragona a... bol som tak prekvapený dejom, že hneď som pochopil prečo sa ďalej nenatáča Eldest, lebo ako som sa na tom zamyslel scenárista filmu Eragon, asi nikdy túto knihu neprečítal, a riadil sa len menami postáv, a keď som Eragona začal čítať začal som veriť, že niektoré situácie ( smrť vo filme ), sa v skutočnosti v knihe neobjavia.
Keď som sa už začal trochu nudiť pri opisovaní a podobne, vždy sa zrazu stalo niečo, čo som nečakal a okamžite som bol znovu v napätí, čo sa stane. Keby som však mal napísať všetky moje pocity z Eragona, musel by som asi napísať niekoľko strán aby som to vyjadril. A tým, kto si myslí ako ja kedysi, že netreba čítať Eragona, keď už videl film, je na veľkom omyle, lebo tým len príde o najväčšie zážitky a tajomstvá tejto knihy.
A ešte sa vrátim k autorovi, ktorý sa so svojím vekom nemaznal s postavami ako väčšina oveľa starších autorov, že už dopredu viem, že v knihách ako sú Percy Jackson, Bohovia Olympu, Stratený svet v podzemí atď, skoro nikto nezomrie aj v tých najsmrtelnejších situáciach, kde tu, v Eragonovi, a ďalších častiach to takéto neni a preto keby môžem dám tejto knihe ešte ďalších 5 hviezdičiek.
Čti víc
Šimon Evin alias Šimík PK
1
21.6.2012
Mojej zvedavosti týkajúcej sa posledného oddielu Odkazu dračích jazdcov bolo konečne učinené zadosť. Bol som zvedavý, ako si Paolini poradí s posledným dielom. Či sa jeho štýl zlepší, či autor sám bude literárne aj osobnostne zrelší, ako dopadne vyvrcholenie celej série, či autor vymyslí nejaké zaujímavé zvraty, alebo či do konca (nie dokonca) vloží vlastné, originálne prvky. Na svoje otázky som počas čítania Inheritance a po ňom dostal odpovede, ktoré som síce viac-menej čakal a ktoré na autora a Inheritance a následne Odkaz dračích jazdcov nevrhajú veľmi príjemné svetlo a hneď vysvetlím, prečo je to tak.
Nedostatkov v tejto sérii je mnoho a zasahujú do mnohých aspektov tejto knihy a celého cyklu. Vyjadrím sa samostatne k tým podstatným. Niektoré som už spomínal v mojej recenzii ku knihe Brisingr (je možné ju nájsť na martinus.sk pod menom recenzenta „Šimík PK“). Inheritance a udalosti, ktoré sú v ňom opísané, pôsobia veľmi nevyrovnane a nevyvážene, a to nie len v samotnej knihe Inheritance, ale aj v rámci celého cyklu, čo taktiež spôsobuje, že aj zvyšné knihy a udalosti, ktoré opisujú, pôsobia veľmi nevyrovnane. Táto nevyrovnanosť spočíva v tom, že udalostiam s rôznym významom a dôležitosťou sa knihe venuje rovnaký, respektíve pomerne rovnaký priestor. Navyše, niekedy pre dej nepodstatným (pre autora však očividne dôležitým) udalostiam, prvkom alebo myšlienkam postáv je venovaný veľký priestor – kapitola alebo aj viac, zatiaľ čo kľúčovým momentom, hlave v závere knihy, sa autor venuje až prekvapivo málo, keď vezmeme do úvahy, ako boli preňho detaily dôležité. Čiže „veľké“ a „malé“ veci pôsobia ako rovnocenné, čo sa týka dôležitosti pre celok. Nechcem prezrádzať dej dopredu, preto len spomeniem, že napríklad času, ktorý zabral Eragonov výcvik s Oromisom a Glaedrom v Ellesmére, je v Eldestovi venovaného priestoru oveľa viac, ako niektorým kľúčovým udalostiam, ktorými Inheritance vrcholí. V Inheritance autor niektoré, pre dej a postavy najvýznamnejšie udalosti odbavuje na pár stranách, pár dialógmi alebo vnútornými monológmi, zatiaľ čo v iných častiach im venoval mnoho, mnoho úvah, opisov a výkladov. Táto stručnosť, hlavne v závere knihy mi pripadá, že už akoby nebolo o čom písať, všetky úvahy a myšlienky boli na papieri, a preto bolo treba ságu čo najskôr ukončiť. Taktiež niektoré začaté a načrtnuté zápletky, motívy a dejové línie z predošlých dielov sa v závere nedostanú k nejakému pre dej dôležitému vyvrcholeniu alebo opodstatneniu, prečo sa v minulých dieloch spomínali. Ako hovorí jedno nepísané literárne pravidlo: Ak sa na začiatku v diele objaví klinec, na konci sa naň hrdina musí obesiť. To znamená, že v dobrom diele by všetko malo byť použité účelne a malo by tam mať zdôvodniteľné a obhájiteľné miesto. To sa v Inheritance často nedeje a ešte k tomu v Inheritance sa niektoré nepodstatné epizódy sa za každú cenu v závere ukončujú. S tým taktiež súvisí striedanie, podľa môjho vkusu až primnohých tém a motívov, ktoré, myslím, sa autorovi nepodarilo súvisle usporiadať tak, aby do seba zapadali a popri tom nepôsobili rušivo, zbytočne alebo od veci. V Inheritance, ako aj v celej ságe, sa autor venuje, vzťahom, politike, osobnej psychike a psychológii postáv, veciam významným pre celý svet (Alagaeziu), ale aj veciam pre chod celého sveta bezvýznamným. Tieto témy a motívy sa preplietajú hore-dole a opäť, berúc do úvahy priestor a množstvo textu, ktoré im autor venoval, z nich mám dojem, že všetky majú mať rovnaký význam, čo ale nemajú, keď ich hodnotíme z hľadiska dôležitosti pre knihu ako súvislý celok. (Veru, k Sapkowského majstrovstvu máte ďaleko, pán Paolini) To potom z Inheritance robí celok nesúvislý. Ako tu už niekto správne a veľmi trefne poznamenal, Inheritance a celá táto séria je „zlepenec“. V zmesi podstatného i nepodstatného sa potom stráca autorov zámer. Mätúce je teda to, čo chcel autor dosiahnuť. Chcel vytvoriť veľkolepý príbeh? Chcel vytvoriť príbeh o bežných aspektoch života? Chcel urobiť politické fantasy? Môj dojem je takýto: Autor, čo oceňujem, má dobrú pozorovaciu schopnosť. Vie v iných dielach vidieť a odhaliť množstvo motívov, čo je zrejmé, keďže ich toľko vidíme v jeho tvorbe. Nezvládnutý je však spôsob, akým ich používa. Chce sa venovať všetkým, chce sa literárne vysporiadať s každou témou, s každým motívom, s každou myšlienkou, ktorá mu napadne a tak sa do jeho kníh dostáva množstvo zbytočného textu. Asi zabúda na to, že všetky témy a motívy, ktoré sa rozhodol použiť, tiež neobjavil v jednej knihe, resp. v jedinej ságe, ale v množstve fantasy literatúry, ktorú doteraz prečítal. Jeho knihy tak trochu potom pripomínajú autorov denník, do ktorého si zapisuje svoje myšlienkové pochody a úvahy o všetkom možnom pod i nad slnkom. A tieto skutočnosti robia autorov štýl dosť nepodareným, lebo Inheritance je, teda mal by byť, román, čo je epický žáner. Jednoducho povedané, malo by tam ísť hlavne o dej, a ostatné, nedejové veci by mali slúžiť na vytvorenie celkového dojmu a pozadia, na ktorom sa dej odohráva. V prípade Inheritance je to však tak, že autor nevytvára pre dej pozadie a podklad a potom rozpráva dej, ale opisuje všetko za radom a za sebou, čím vzniká skôr dynamický opis a nie rozprávanie príbehu, čo čitateľa môže dosť nudiť. V kvalitných dielach sa nachádzajú mnohé motívy, ale použité akoby mimovoľne, nerušivo, dobre zapadajúc do celého diela. Tú sú priveľmi priame a samoúčelné a tým pádom zdržujú, zaberajú miesto, neplnia žiadnu funkciu okrem autorovej vnútornej spokojnosti, dovolím si tvrdiť. Veď aj namiesto troch kníh nakoniec sú štyri. Niekto tu na Paoliniho obhajobu tvrdil, že je ťažké vytvoriť taký veľký svet. Ja sa pýtam: je to potrebné? Je potrebné čitateľa zoznamovať s každým politickým, kultúrnym, geografickým a ešte neviem akým detailom toho sveta? Je dobre ich mať premyslené, ale použiť, len keď je to príhodné. Ani Tolkien v Hobitovi nevysvetľuje pôvod trpaslíkov, draka Smauga, osamelej hory, Temného lesa, temných elfov, orlov, hobitov, gluma, prsteňa atď., pritom celom však autor vedel, respektíve pracoval na tom, čo ako vzniklo, kedy a prečo. Tým sa zaoberá v diele Silmarillion, ktorého hlavným cieľom však je práve toto: vysvetliť fiktívny pôvod sveta a jeho súčastí. Ďalšia vec, je autorovo filozofovanie. Filozofovanie o dobre a zle, kto je dobrý a kto je zlý, prečo sú Vardeni a Eragon lepší než Galbatorix, aké má kto záväzky voči komu a prečo. Tieto úvahy autor čitateľovi posúva prostredníctvom rozhovorov a myšlienok postáv, no až veľmi z nich bije do očí, že patria autorovi samotnému. Umenie je podľa mňa vytvoriť postavy, od ktorých sa autor dokáže odosobniť, čo sa mu tu nepodarilo. Taktiež v jeho filozofii sa nachádzajú logické chyby pri obhajobe a argumentácii toho, čo je správne a čo nie. Ak som tomu správne porozumel, tak aj jedna aj druhá strana konfliktu je presvedčená o svojej pravde a podľa autora rozhoduje o správnosti to, aké sú motívy a aké sú následky, ale hlavne z toho celého falošného filozofovania nepriamo vyplýva, že „my máme pravdu, lebo si to myslíme my“. Žiadne silné argumenty na podporu, žiadne odvolanie na vyšší morálny zákon alebo autoritu, ktorá by ho stanovovala. Človek - jednotlivec (príp. drak a jeho jazdec) postavený sám sebou za najvyššiu autoritu, lebo je presvedčený, že to čo hlása, je pravda a má moc to vykonávať. Ďalšia výhrada voči filozofii je taká, že robí zmätok v tom, komu je kniha určená. Mladší čitatelia z filozofovania nebudú mať nič, lebo síce ich možno zaujme ako súčasť rozprávky, ale žiadne „pravdy“ a „múdrosti“ si z neho nezoberú, zatiaľ čo tí starší a skúsenejší ho prekuknú a očakávajú niečo viac, niečo hlbšie. Postavy mi pripadajú dosť ploché, a to hlavne preto, že žiadna z nich počas celého cyklu neprechádza žiadnym výrazným charakterovým vývojom, alebo vnútornými súbojmi. Áno, vyvíjajú sa ich vedomosti, znalosti, schopnosti a zručnosti, ale v podstate sú charakterovo stále takí istí, až na pár okrajových výnimiek, ktoré však nemajú pre dej zásadný význam. Pre objasnenie, čo si predstavujem pod vývojom postáv uvádzam pár príkladov *Ak ste nečítali Pána Prsteňov, Čarodeja Zememorí alebo Harryho Pottera a nechcete prísť o prekvapenie, pokračujte od ďalšej hviezdičky - * (v Pánovi Prsteňov Aragorn premôže svoj strach a rozhodne sa prijať úlohu, na ktorú bol predurčený a na ktorú má – odhadzuje hraničiara, tuláka, a stáva sa veľkým kráľom Gondoru. V Čarodejovi Zememorí Krahulec prestane utekať pred tieňom, ale začne ho naháňať, začne aktívne bojovať so svojimi temnými stránkami a nakoniec si prizná zlo, ktoré spôsobil a tým ho aj premôže. V Harrym Potterovi sa Ron zmieri s tým, že nie je ten veľký a slávny, ale prijme svoje miesto ako verný a statočný pomocník Harryho a prestane túžiť po sláve a uznaní ). *Pre tých, ktorí by chceli odporovať – skúste sa zamerať na charakter postáv, zásady, podľa ktorých sa rozhodujú, motiváciu, ktorú majú. Uvidíte, že sa tam veľa nemení. S touto plochosťou postáv súvisia niektoré logické chyby, ktorých sa autor dopustil a ktoré deformujú niektoré princípy, na ktorých je rozuzlenie vystavané. Nemôžem napísať viac, lebo by som dopredu prezrádzal. Taktiež niektoré zrelé, vyspelé postavy pôsobia akosi detinsky, jednoducho, zatiaľ čo iné, od ktorých by som to nečakal, veľmi zrelo. Aj schopnosti postáv vyrovnávať sa s problémami a takým veľkým tlakom okolia a povinností ma prekvapuje, no neštudoval som psychológiu a neviem sa k tomu kvalifikovane vyjadriť.
Originalitou kniha taktiež nevyniká. Autor len uzavrel to, čo začal, nijaké strhujúce zvraty, žiadne prekvapivé, neočakávané momenty. Skôr mám pocit, že nevedel, ako niektoré veci dotiahnuť, tak si rýchlo do deja zamiešal pomôcky. No neviem, do akej miery je to pravda. Ak to plánoval skôr, tak to na konci príliš zahustil a napchal na seba. Kniha je plná taktiež nevyjasnených otázok a možných logických chýb vyplývajúcich z fungovania sveta a mágie, ktoré autor vytvoril. Ide o pokus komplexný a zložitý systém, ale ten je príliš komplikovaný, aby sa dal dobre obsiahnuť a tak, ako ho autor vytvoril, ponúka mnohé možnosti, s ktorými asi autor nerátal, aké ktoré by sme mohli vymyslieť, ak by sme dodržiavali fiktívne zákony, ktoré mu autor stanovil, Pozitívne na knihe nepôsobí takmer nič, keď to hlbšie skúmame, lebo buď to samo o sebe je fajn, ale v celkovom dojme je to zbytočné, alebo to je pre celý obraz dôležité, ale je to odbavené akosi prirýchlo a povrchne, keď to porovnáme z predchádzajúcimi časťami. Ako zhrnutie konštatujem, že Inheritance, ako aj celá sága ako cyklus, je veľmi nesúvislý, nesúrodý román z množstvom tém, prvkov, motívov, ktoré sú prezentované veľmi nasilu, opisne, nepôsobia prirodzene a mätú čitateľov v tom, čo je podstatné a čo nie. Inheritance je zlepenec, dosť silno pripomínajúci denník autorovej duše alebo mysle. Náročného čitateľa bude nudiť, miestami ho pobaví, menej náročný s ním asi dokáže zabiť čas. Nádejou však stále ostáva Paoliniho pozorovacia zručnosť a schopnosť zachytiť mnohé motívy a témy, ktoré tu tak často spomínam. To je dobrou základňou na budovanie niečoho ďalšieho. Bolo by len treba dobre sa rozhodnúť, že čo vlastne budovať, usmerniť, čo na to použiť a nebáť sa vynechať to, čo je nepotrebné. Veľa sa taktiež dá len naznačiť, a nie napísať priamo. Na záver neodolám a podľahnem pokušeniu napísať odkaz tým, ktorý by ma najradšej zvozili pod čiernu zem ako som to aj ja možno podľa nich spravil s touto knihou. Nechcel som tak pôvodne robiť, ale už mám isté skúsenosti s recenzentmi na martinus.sk aj na iných stránkach a preto Vás, recenzenti aj čitatelia recenzií aj kníh prosím, aby ste pred tým, ako sa do niečoho pustíte, uvedomili pár vecí: 1. Táto recenzia nie je útokom proti Vám, ani vášmu vkusu. To, že sa ten môj nezhoduje s vašim, neznamená, že Vás znevažujem alebo sa robím lepším. 2. Táto recenzia nie je ani útokom proti pánovi Paolinimu. Áno, na viacerých miestach spomínam jeho pohnútky, motívy alebo sa vyjadrujem priamo k nemu, ale to len v súvislosti s knihou a preto, aby som ozrejmil svoje názory na knihu. Keď si občas trúfam hodnotiť autora alebo mu niečo pripisovať, robím tak len na základe dojmov, ktoré mi on sám nepriamo poskytol tým, ako a čo píše. Vážim si, že sa odhodlal vytvoriť niečo vlastné, že nie je len pasívny konzument, že mal odvahu ísť s kožou na trh, aj keď to nie je veľmi kvalitná koža. 3. Aby som niečo hodnotil, nemusím byť schopný vytvoriť niečo podobné alebo na rovnakej úrovni. Zamyslite sa: Hudbu môžeme hodnotiť bez toho, aby sme boli schopný rovnakú zahrať, skomponovať alebo zaspievať. Filmy vieme zhodnotiť bez toho, aby sme boli schopní režírovať, písať scenáre, hrať. Nedozreté ovocie z Kauflandu vieme zhodnotiť bez toho, aby sme vedeli vypestovať niečo lepšie. Obedy v reštauráciách a trebárs aj v školských jedálňach vieme zhodnotiť bez toho, aby sme boli schopní podobné alebo lepšie uvariť/upiecť. Rovnako je to teda aj s knihami. Nech Vám železo nikdy nezhrdzavie, medovina neskysne a brady nezrednú!
Čti víc
4
18.7.2020
Pekné zakončenie :)
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Štvrtý diel série Odkaz dračích jazdcov ma ani prinajmenšom nesklamal. Dočkali sme sa konca, ktorý za to naozaj stál. Záverečný boj s Galbatorixom bol skvelý a dostal ma na kolená, udalosti po ňom poskytli uspokojivý záver príbehu. Pri poslednej strane som vyronila aj pár sĺz :) Jednu hviezdičku som strhla za zbytočne natiahnutú prvú polovicu knihy. Čti víc
4
18.7.2020
Srdcovka
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Eragonovi vďačím sa svoju lásku k fantasy príbehom. Prvýkrát som čítala túto sériu ako desať-jedenásťročná a odvtedy na ňu nedám dopustiť. Aj prvý diel má svoje muchy, ale stále dokáže vtiahnuť do deja až tak, že človek nevie zatvoriť knihu a musí jednoducho čítať ďalej. Putovanie s Bromom mohlo byť podľa mňa aj kratšie, no vyslovene som sa nenudila. A určite to stálo za ten koniec :) No a vzhľadom k tomu, že Eragona Paolini písal v relatívne mladom veku, sa mi zdá jeho dielo dosť slušné. Čti víc
8
30.3.2020
tento diel sa mi páčil viac ako tretí hlavne preto, že sme sa konečne dopracovali ku koncu. Prvá polovica knihy sa ťahala, ako druhá polovica tretej knihy, ale potom veci akosi nabrali na obrátkach a príbeh sa chýlil ku koncu. Potešilo ma, že kniha neskončila nejakým klišé typu žili spolu šťastne až do smrti. To naozaj oceňujem. Čti víc
Novko
21.3.2020
Eragon je naprosto úchvatné Fantasy dílo Christopha Paoliniho a za takový debut se nemusí vůbec stydět. Vidím v tom třeba i prvky od J. R. R. Tolkiena. A i, když je to fantasy kde jsou draci, elfové nebo trpaslíci, tak si troufám, že je to pro každou věkovou kazegorii Čti víc
16
4.12.2019
Krátke hodnotenie
Výborne rozohratá trilógia, Eldest bol najlepšia kniha od autora. Avšak, prichádza zmena a namiesto trilógie sú diely štyri. Načo, keď obe knihy sú zlé a nevravím že nečitateľné, ale spojený jeden diel, s lepšie zakončeným finále by si predošlé knihy Eldest a Eragon zaslúžili. Takto vlastne Brisingr len rozvláčnym tempom rozohráva part pre ďalšiu knihu, pričom je to zúfalo nezaujímavá kniha. Veľký pokles v kvalite oproti druhému dielu. Čti víc
16
4.12.2019
Krátke hodnotenie
Myslím si, že asi najlepšia kniha zo série, a aj od Christophera Paoliniho. Ono je to rozvláčne, ale ak chcete zistiť význam tohto slova, odporúčam prečítať ďalšie diely. Tu práveže rozvláčnosť sedí, pretože Eragon sa v podstate pripravuje na finále. A kvôli čomu si tento diel zaslúži päť hviezdičiek, je určite práve výborné finále a rozohrávka na fantastickú trilógiu. Kto rozhodol spraviť zo série neskôr štyri diely a viac zarobiť na úkor kvality v ďalších dieloch, nie je otázka na mňa. Čti víc

Čti víc
Čti víc

„Tak jako nemáš jíst jen pro chuť, tak nesmíš číst jen pro zábavu.“

John Ruskin