Magdaléna Cisárová je spisovateľka s originálnym prístupom k prozaickej tvorbe, ktorá pravdivou výpoveďou o živote osloví aj náročného čitateľa. Narodila sa vo Zvončíne pri Trnave, vyštudovala FF UK v Bratislave.
Vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov jej vyšla zbierka poviedok Marhuľový sad (2007). Románová novela Dosť bolo lásky (Ikar 2014) je sugestívnou výpoveďou o hranici medzi šťastím a nešťastím, o krehkosti psychickej rovnováhy. V románe Životy na hojdačke (Ikar 2018) opisuje príbeh nešťastného ľúbostného vzťahu.
Román Životy vo víchre vykresľuje zložitý osud ženy, zachytáva jej vyhrotený existenčný, rodinný a citový život. V dôsledku spoločenskej zmeny zakúsi obdobie plné výčitiek a sklamaní, s ktorými sa nikdy nechcela stretnúť. Stráca nielen životné ilúzie, ale aj priateľov a známych. Neskôr pochopí, že šťastie sa napokon vždy nájde. Prežije akoby dva odlišné životy, ktorými sa vinie pútavý príbeh osudovej lásky.
Sedeli v kaviarni, dôverne sa k nemu nakláňala, mal pekné tvídové sako a vnímavé oči za hrubými dioptriami, tuho pofajčieval a prituho voňal neznámym čarom, ktoré nemohla spoznať.
Kdesi bolo poznamenané: Nesmieš!
Dlho pred tým slovom odvracala tvár.
Cítila radosť, že je s ním, predvádzala sa jeho výraznou osobnosťou a kávu pila tak, aby ju nikdy nedopila... nechcela, aby sa čochvíľa skončilo očarenie bez akejkoľvek budúcnosti vzťahu. To mámivé iba teraz, a potom už azda ani nie?
Ako na bleskotavej hladine šťastia, v bezhlavom úlete duše, a pritom zapreté na sto citových zámkov.
To bolo vtedy.
A dnes?
Ten istý muž, tá istá kaviareň, aj káva rovnakej vôňe, podobné kárované sako a cigareta v ruke, ale iný pohľad, menej sebavedome preložená noha a žiadna zvláštna prítulnosť. Aj čaro je preč, vyparilo sa ako gáfor, hoci nepretrhli zakázanú reťaz neobyčajného vzťahu.
