Lekár
Vlado Šimko emigroval v roku 1968 do USA. Po roku 1989 žije sčasti v New Yorku a sčasti v Bratislave. Stále cestuje po svete a aj jeho básne sú postrehmi z týchto ciest po svete, zo Slovenska či USA. Časť básni je aj v anglickom jazyku.
Tieto verše vznikali pomerne dlho, počas vyše päťdesiatich rokov. Sú reflexiou o krásnom a zaujímavom svete, únikom z profesionálneho života lekára a výskumníka, podrobeného nátlaku desať- až dvanásť hodinovej dennej profesionálnej rutiny.
Zbierka pozostáva zo šiestich častí. Každá básnička je chronologicky označená dátumom vzniku. Prológ pozdravuje rodný domov za šírym morom. Prvolístky sú reflexiou z mladých liet strávených pred emigráciou (roku 1969 s manželkou a synom) v totalitnom systéme. Chuť domova vyjadruje rozštiepenosť mysle a citov typickú pre emigranta, ktorý síce úspešne zdolal nároky emigrácie, ale nemôže zabudnúť na rodné stráne, ale ani na útlak, ktorý ho dostal za more. Šírym svetom pramení z potešenia kozmopolitu, ktorý objavuje nové kúty nášho krásneho sveta. Amerika, America je zrkadlom krajiny, ktorá sa stala novým domovom. V závere zbierky sú Elégie, výlevy hlbokého smútku a depresie z predčasnej straty dlhoročnej manželky Márie Terézie a jediného syna, nádejného básnika
Svetozára Daniela.
Titul ilustroval
Fero Guldan.
