"Ľudia zničili Zem, boli teda nútení nájsť si nový domov. Ten im poskytla planéta, ktorú nazvali Nova Prime. Už 6 storočí ju obývajú a z času na čas musia čeliť útokom iných vesmírčanov - Skrelom. Kvôli takýmto situáciám majú zriadené tzv. špeciálne sily. Avšak Skrelovia už 3 storočia nezaútočili, ľudia iných nepriateľov nemajú, a tak je namieste otázka, či ešte špeciálne sily vôbec potrebujú a či by peniaze nemohli investovať radšej do niečoho iného. Práve vtedy sa však ukáže, že Skrelovia nespia. Vytvorili totiž obrovské monštrá, ktoré sú odolné voči všetkým známym zbraniam a ich jedinou úlohou je vyhubiť ľudí na planéte Nova Prime.
Po zániku Země: Dokonalá bestie sa začína prológom, kedy sa zoznamujeme práve so Skrelmi vo chvíli, keď vymyslia vražedný nápad so smrtiacimi beštiami. V tej chvíli som bola zmätená, lebo Skrelovia sami seba nazývajú Krezatíncami a planéta Nova Prime je pre nich Zantenor, pokladajú ju za posvätnú a ľudí vnímajú ako neželanú Háveď, ktorá zneucťuje túto svätú pôdu.
Ďalší dej sa už odohráva na Nova Prime. Takmer celá prvá polovica knihy je pokojná, zoznamujeme sa s postavami, s poslaním špeciálnych jednotiek, s chodom celej planéty a nezhodami, ktoré vznikajú. Spočiatku to bolo zaujímavé a bola som rada, že sa autori nevrhli hneď do zbesilej akcie. Mala som čas zorientovať sa, obľúbiť si mladého kadeta Connera, veliteľku Wilkinsovú aj inžinierku Lylu. Zároveň bolo na každodennom živote na novej planéte ukázané, že ľudia vždy zostanú len ľuďmi, je jedno, kde sa práve nachádzajú. Vždy budeme závistliví, panovační a konfliktní - dobrým príkladom bol novinár Van der Meer či Vedúci Primus.
Keď som sa však už v deji a v postavách zorientovala, očakávala som konečne akciu, inváziu vesmírnych beštií, no dlho sa nič nedialo a mňa to začalo znervózňovať. Myslím, že takéto hluché miesta mohli autori vyplniť napríklad detailnejším opisom nového sveta, pretože som sa o ňom dozvedela len veľmi málo a to je veľká škoda. Našťastie však boli neskôr tieto nedostatky kompenzované útokom ursov (takto ľudia neznáme monštrá nazvali). Začal sa poriadny masaker. Vedela som, že umrie mnoho postáv, ktoré som si obľúbila, ale niektoré úmrtia som naozaj nečakala, myslela som si, že k nim naozaj nedôjde. Bola som nemilo prekvapená a miestami aj nahnevaná a záver som čítala s malou dušičkou. Uznávam však, že to takto bolo oveľa vierohodnejšie ako keby všetky pozitívne postavy zázračne prežili.
ej je vyrozprávaný prostredníctvom vševediaceho rozprávača (3. osoba, minulý čas), takže sledujeme osudy rôznych postáv. Príbehu to prospelo, lebo si čitateľ môže utvoriť celkový obraz, sledovať viac línií a dej tým dostal akčnejšie grády. Postava Connera je kľúčová (to bude každému už od začiatku jasné), miestami sa zdá, že je až príliš dokonalý, bystrý a dôvtipný - niečo ako Superman - ale celkovo je v knihe toľko úmrtí a krvi a nešťastia, že som takéto svetielko nádeje a sily v podobe Connera vďačne uvítala. Koniec je dostatočne ukončený na to, aby bol čitateľ relatívne spokojný, no zároveň aj dostatočne otvorený na to, aby sme si prípadne mohli predstaviť aj nejaké voľné pokračovanie (ktorým je vlastne samotný film).
Hoci nie som milovníčkou tohto žánru (sci-fi), musím povedať, že ma kniha veľmi bavila. Uvítala by som viac emócií, väčší dôraz na opis novej planéty a menej drastických úmrtí obľúbených postáv, ale chápem, že tá tvrdosť, neustály boj a smrť proste k tomuto žánru - a osobitne k tomuto príbehu - patria."
Catty (books-parts-of-my-life.blogspot.sk)
