Kniha
Posledné varovanie je priesečnicou filozofických esejí na tému udržateľnosti demokracie,
zneužívania politickej moci či vlasteneckej lásky k svojej krajine a novely o terorizme. Príbeh vzniku teroristickej skupiny v 70-tych rokoch 20. storočia, pohnútok jej členov a prekvapivého záveru, keď sa bývalý terorista stane hlavnou postavou vládneho hnutia proti terorizmu.
Vďaka svojej minulosti dokáže hlavný hrdina s nesmiernou efektivitou rozbiť novú teroristickú skupinu ale v okamihu, keď prichádza chvíľa zožať zaslúženú slávu, mu pred vlastným domom postrelia jediného syna, ktorý ostane ochrnutý v kóme. Zlomený "Spartakus" nastúpi na cestu individuálneho terorizmu, odhodlaný zničiť všetkých, ktorí sa podieľali na osude jeho syna. Symbolicky aj fyzicky. Otvoreným záverom sme konfrontovaní neodbytnou myšlienkou, že
násilie plodí vždy len násilie, aj keby jeho podnet vyvieral z lásky. Z lásky k vlasti či rodine.
Jazyk knihy je náročný, obsahuje mnoho odkazov na veľkých filozofov aj dejinné udalosti a tak sa kniha stáva
intelektuálnou výzvou pre každého čitateľa. Balkánska poetičnosť, metafory a obrazové videnie sveta pripomína knihy Milorada Paviča, kdeveľa vecí ponecháva autor na interpretácii čitateľa a nejasnosť je vlastná týmto textom.
„Na konci takmer päťročnej diplomatickej služby na Slovensku ma postretlo mimoriadne príjemné prekvapenie. Prišla možnosť publikovať moju knihu. Pretože v tomto živote sa nedeje nič náhodne, verím, že ani jej vydanie nie je náhodou.
Slovensko zostane pre mňa nezabudnuteľnou kombináciou duchovného a materiálneho. Všetko, čo som tu zažil a pocítil, sa prihodilo priam mystickým spôsobom.
Táto kniha hovorí o poslednom varovaní. Svet a jeho lídri v posledných desaťročiach nedodržiavajú pravidlá politickej morálky. Naopak, zmysel svojho pôsobenia nachádzajú v používaní nekalých praktík a v zabezpečení svojho vlastného postavenia. Obávam sa, že Spartakova odpoveď na tento stav je neodvratná.
Som vďačný svojej vydavateľke Nataši Ďuričovej, ktorá vynaložila veľké úsilie na vydanie mojej knihy. Ďakujem aj Sandre za jej užitočné jazykové úpravy. Verím, že nikto z tých, ktorí dodnes stoja pri mne, sa nehnevá, že ho tu nemenujem. Som si istý, že veľmi dobre vedia, ako mi pomohli v živote a tým vlastne prispeli k vzniku tejto knihy.“
Nicolaos D. Kanellos 
