Bílá lvice

Mankell se tentokrát rozhodl malinko vybočit z klasického kriminálního schématu a celkově tak dodat této sérii oživení. Bílá lvice rozhodně není klasickou detektivkou, na kterou jsou čtenáři zvyklí. Daleko blíže má k thrilleru či špionážnímu románu. Přesto se tento krok autorovi vydařil. V Bílé lvici tak čtenáři dostávají hutný příběh, který se čte jedním dechem a dokáže tak zaujmout i čtenáře, kteří krimi žáru tolik neholdují. Navíc již od samého počátku víme kdo je na které straně. Dokonce nám autor velmi brzy prozrazuje i kdo je vrah. Momenty plné překvapení a zvratů tato kniha taky úplně postrádá, má tedy cenu ji vůbec číst? Věřte, že rozhodně má. Právě díky těmto odlišnostem má v sobě tato kniha jedinečné kouzlo, kterým si vás získá.

Autor navíc do příběhu umě zakomponoval historické fakty o Jihoafrické republice. Politická situace v této zemi koncem osmdesátých a začátkem devadesátých let nebyla vůbec růžová a Mankell vše dokázal skvěle zakomponovat do svého příběhu tak, že si čtenáři vlastně ani neuvědomí, že se dozvídají něco z reálné politické situace v této zemi. I díky tomu získává Bílá lvice na autentičnosti. A právě kombinace historických faktů, skvěle vystavěného příběhu a věčně deprimovaného Wallandera dává dohromady mix, kterým si Mankell dokáže získat nejednoho čtenáře.

Komisár Kurt Wallander z juhošvédskeho Ystadu Vás v treťom pokračovaní doposiaľ vo švédčine vydanej jedenásťdielnej série, /vo veľmi zdarilom českom preklade od Heleny Stiessovej z produkcie HOST — vydavatelství, s. r. o./ zavedie do nedávnej minulosti a to konkrétne do roku 1992, búrlivého ho to roku kedy sa rozpadalo Československo a z politickej mapy sveta zmizol aj Sovietsky zväz. Okresné mestečko Ystad, pod velením náčelníka Otta Björka ani len netuší čo sa bude v najbližších dňoch diať...

Kurt práve oslávil štyridsiateštvrté narodeniny a po bežnom obede mu jeho otec, ktorému už tiahne na 80tku oznámil, že si bol rád ak by prišiel na jeho svadbu... Kurt si najprv myslel, že otec čoby príležitostný maliar a dôchodca sa zbláznil, po krátkej výmene názorov nazlostený zamieri na policajnú stanicu, kde ho čaká jeden zronený otec rodiny a ten mu oznámi, že jeho milovaná manželka, členka metodistickej cirkvi a realitná maklérka Louisa Akerblomová bez stopy zmizla pri rutinnej ohliadke nehnuteľností... Kurt si spočiatku myslí, že ide o bežné zmiznutie a že nezvestná Luisa sa čoskoro nájde a vráti domov... Avšak...

Mankell Vás ani tentoraz nenechá na 528 stranách knihy, ktorá sa číta jedným dychom, na pochybách, že je rodený rozprávač, vynikajúci znalec policajných praktík, odborník na švédske a africké reálie, v mierne ironickom podtóne, ako sme už zvyknutý z jeho predchádzajúcich príbehov o Kurtovi Wallanderovi, ktoré vyšli v češtine alebo slovenčine.

Vyšetrovanie zdanlivo banálneho zmiznutia Louisy Akerblomovej nás v rýchlom slede dejovo prenesie až o pár tisíc kilometrov južnejšie a to do juhoafrického Kapského Mesta, kde úradujúci prezident Frederik de Klerk, po prepustení vodcu Afrického národného kongresu Nelsona Mandelu má hlavu v smútku lebo vlna rasového násilia sa začína vládnucej belošskej menšine vymykať s pod kontroly.

Tento prípad komisára Wallandera je predsa len v niečom iný a to najmä v tom, že nejde o čistý detektívny príbeh ale o možné načrtnutie alternatívneho dejinného vývoja s jasnou otázkou čo by sa stalo keby...? . Aby som neprezradil kompletnú dejovú líniu, kde sa mihnú bývalí a súčasní príslušníci práve rozpustenej KGB, nájomní vrahovia z JAR, ktorí urobia z mierumilovného mestečka Ystad a jeho okolia doslovne krvavú paseku, a to takú že Kurtovi kolegovia Svedberg a Martinsson nebudú vedieť vlastne vedieť či kto je ten dobrý a kto zlý v tomto príbehu. Kurt bude chvíľku postavený mimo službu a ako vždy bude veľa vecí riešiť tým svojím originálnym spôsobom na vlastnú päsť z čoho si bude jeho šéf Björk trhať vlasy...

Bílá lvice, dopísaná v júni 1993 v mozambickom Mapute rozhodne nie je ľahké čítanie, /medzi riadkami je vyjadrený autorov jasný sociálno-kritický postoj na súčasnú „šťastnú“ švédsku spoločnosť/ treba si preto oprášiť školské vedomosti o apartheide, o tom z akého dôvodu bol Africký národný kongres zakázaný, kto sú Búrovia v JAR, prečo bývalí agenti KGB tak radi vyhľadávali útočisko v škandinávskych krajinách... a množstvo iných údajov, o ktorých autor predpokladá že sú notoricky známe.

Mankell Vás v tomto treťom detektívnom-politicko-špionážnom prípade Kurta Wallandera pripúta do kresla a od knižky sa rozhodne neodtrhnete, do poslednej chvíle nebude jasné že...
či Kurt stihne otcovu svadbu... alebo...

Pre mňa je to naj spisovateľ severskej detektívky. Pripomína mi nášho Dominika Dána. Detektívka je napísaná veľmi podrobne.Veď 500 strán je dosť na detektívku. Kto ale nemá rád politiku v detektívke, tak ho asi nenadchne.
Mňa to práve najviac oslovilo. Opäť som sa niečo z jeho knihy dozvedela ,čo sa určite v televíznych novinách nedozviem.