Keď som mal dvadsaťdva rokov, povedal som si, že v tridsiatke budem mať ženu, dom, dve deti, auto a milión v hotovosti. Bol to rok 1992 a tvrdý cieľ, ale splnil som, čo som si zadal. Avšak po dosiahnutí môjho cieľa som nebol šťastný.
Mal som všetko: peniaze, dom, rodinu aj auto, no nemal som sám seba. Chcel by som upozorniť na to, že predstava toho, že vám bude dobre vtedy, keď už budete mať dosť peňazí a nebudete musieť pracovať, nie je pravdivá. Držal som sa jej tak silno preto, lebo moji rodičia a starí rodičia často hovorili o tom, ako im na dôchodku bude dobre.
Dnes už viem, že do penzie nepôjdem nikdy. Nemám prečo: kým budem vládať, budem pracovať. Aj môj dedo zomrel pri práci a dožil sa deväťdesiatich rokov, čo je veľmi slušný vek. Už sa nemusím rozhodovať, či pracovať alebo nie. Mám v tom jasno.
AKO SOM VYBUDOVAL MILIARDOVÚ FIRMU...
V roku 2003 som zaspával na pracovnom stole, ktorý bol zakrytý množstvom papierov, zamestnával som pätnásť ľudí a mal som roboty vyše hlavy. Snažil som sa nájsť niečo, čo mi pomôže viesť firmu ďalej, lebo už som svoju prácu nezvládal a bolo toho na mňa priveľa. Keď som ako majiteľ prekonal svoju pýchu a začal sa vzdelávať, pochopil som, čo všetko robím nesprávne. Uvedomil som si, že si svoj život chcem korektne zorganizovať a pustil sa do toho. Keď sme nedávno s manželkou po narodení nášho najmladšieho syna bilancovali uplynulé roky, snažili sme sa odhadnúť, čo by sme bez dobrého systému a správnych vedomostí dosiahli. Musím uznať, že by som nemal ani pätnásť percent toho, čo mám dnes. Keby som si do života nezaviedol poriadok, možno by som dokonca prišiel aj o svoju rodinu. Moje problémy s hlavou na stole veľmi súviseli s mojím súkromným životom. Musel som sa naučiť veriť ľuďom a dovoliť im, aby skutočne pracovali pre mňa. Tak som získal viac slobody.
