Ľadové medvede v ľudskej koži

Přečtená

   Táto kniha má byť holdom vode, predovšetkým však studenej vode, pred ktorou ustavične utekáme, naskakuje nám v nej a z nej husia koža, otriasame sa, bŕŕŕ, preklíname ju, pričasto zatracujeme.
A pritom vôbec netušíme, ako jej ubližujeme, ako zaznávame jej prednosti, neoceniteľné služby. Ona je aj napriek tomu k nám neobyčajne prívetivá, krištáľovo čistá, pokorná a ústretová, čaká na nás, chce nám pomáhať, všestranne prospievať našej duši i telu. Najväčším úspechom tejto knihy bude, ak si čo len jeden čitateľ vezme k srdcu jej rady a odporúčania.

Ukážka:

"Nastali moje "krušné časy" otužilca - začiatočníka... November - voda od 8 do 2°C. Hotové utrpenie! Vo vode som sa zdržiaval od 15 do 5 minút. Strašné bolesti v končatinách, výsledok odkrvovania prstov na rukách a nohách. Od tých chvíľ prsty trpia celé dni a týždne ustavičným mravenčením. December - zamrznuté jazerá, možnosť plávania iba v riekach. Voda od 3 do 0°C. Začínam hľadať spoločníkov na plávanie, študujem dostupnú literatúru o otužovaní, zbieram rozumy od skúsenejších, otužilejších. Vzniká zárodok klubu Ľadové medvede. Strašidelný Štedrý deň - jazero Kuchajda, vyrúbaný ľad, voda 0,5°C, vzduch
-10°C. Trpím ako kôň. Voda na tele mi zamŕza. Z rúk a nôh mám kýpte, nič necítim, zdá sa, že mi odpadli. Revem a nadávam od bolesti. Január - voda od 2 do 0°C, všetko ostatné ako v decembri. Február - marec. Oteplieva sa. Už je to lepšie. Telo i nátura si zvykajú... "