V kráľovstve svätého Štefana

Tretia časť pramenných materiálov s titulom V kráľovstve svätého Štefana (Vznik uhorského štátu a čas arpádovských kráľov) dokladuje históriu obdobia, v ktorom sa Slováci sformovali do podoby svojbytného národa.
Zachytáva dejiny Slovenska od najstarších čias až po smrť "prvého cisára na uhorskom tróne" Žigmunda Luxemburského. Novinkou tretieho zväzku je skutočnosť, že rozpráva históriu obdobia, v ktorom sa Slováci sformovali do podoby svojbytného národa. Dokumentuje snahu prvého kráľa Štefana Svätého a jeho otca Gejzu o vytvorenie konsolidovanej vlády, o bojoch, ktoré sa s tým spájali a vyvrcholili Štefanovou korunováciou za kráľa. K prvým významným krokom Štefana I (svätého) patrilo vytvorenie cirkevnej organizácie s centrom v Ostrihome.
Pramene k prvým trom storočiam jestvovania Uhorského kráľovstva majú prevažne listinný (diplomatický) charakter, rozprávacích prameňov k tomuto obdobiu je omnoho menej. Počet diplomatických prameňov veľmi vzrastá v 13. storočí. Vysoký nárast diplomatických prameňov súvisí s chápaním listiny ako právneho dokazovacieho prostriedku. V 11. - 12. storočí sa u nás cirkev ovplyvnená kanonickým (cirkevným) právom usilovala zabezpečiť si svoje práva a majetky písomným svedectvom (listinou). V 13. storočí sa táto požiadavka postupne začala uplatňovať aj v uhorskom domácom práve a viedla k obrovskému zvýšeniu počtu vydávaných listín. Okolo polovice 13. storočia sa začínajú vo väčšej miere vyskytovať aj listiny nekráľovských vydavateľov, najmä hodnoverných miest.