RECENZIA 2 - Kierkegaard, Bonhoeffer, Nanoetika
Recenzia: Etické mosty
Máme pred sebou tri rozlicné dimenzie etického prístupu k svetu –
Kierkegaardovo chápanie vášne a zúfalstva naplnajúcich existenciu jednotlivca
pred tvárou Boha, Bonhoefferovo úsilie o zistenie miesta Božej
prítomnosti v tomto svete a otázky nanoetiky, ktorá patrí k etickým víziám
budúcnosti. Traja autori nás v tejto knihe upozornujú na pestrost
možností prístupu k cloveku a fenomenálnemu svetu, v ktorom žijeme,
ale aj v ktorom žili generácie pred nami a budú žit generácie po nás. Vždy
inom a predsa podobnom, odlišnom, ale blízkom. Máme pred sebou tri
témy – troch poslov syntézy a tolerancie.
Odpovede a upozornenia autorov – Jána Štefeceka, Noemi Bravenej a
Tibora Máhrika – majú prevažne filozofický a etický nádych. Ale co je napríklad
u Kierkegaarda „filozoficky relevantné“? V ktorých svojich dielach
je Kierkegaard len filozof, v ktorých len spisovatel, literát a v ktorých len
teológ, náboženský myslitel? S filozofiou sa u Kierkegaarda stretneme tak
povediac všade, v každom riadku jeho diela. Filozofická (ale rovnako aj
literárna alebo teologická) relevancia Kierkegaardových diel rozhodne nie
je rozdelená na filozoficky (prípadne teologicky ci umelecko-literárne)
„relevantné“ a „nerelevantné“ texty nejakou ostrou, neprekrocitelnou
hranicou. Môžeme považovat napríklad za nerelevantné – povedzme z
hladiska filozofického skúmania pojmu vášne – Kierkegaardovo výsostne
literárne dielo Zvodcov denník? Alebo napríklad Kierkegaardova invencná
a provokujúca recenzia Andersenovho románu – teda cin skôr
literárno-kritický než vyslovene filozofický – je alebo nie je filozoficky
relevantná ci nerelevantná? Je nespochybnitelné (a Ján Štefecek si to uvedomuje),
že vášen bola pre Kierkegaarda pozitívnym pnutím mysle. V niektorých
klúcových crtách Kierkegaardovej osobnosti nájdeme aj velký
hnev, aj depresiu, aj zúfalstvo... To predovšetkým. Oprávnená je citatelská
otázka: Bola tam aj nádej? Søren Kierkegaard pocas celého svojho života
ETICKÉ MOSTY / ETHICAL BRIDGES 277
s niekým polemizoval, zápasil, proti niecomu a niekomu „bojoval“: proti
skostnatenému krestanstvu, proti oficiálnemu dánskemu luteranizmu,
proti „uzemneniu“ viery v inštitucio- nalizovanej cirkvi, proti chybnému
chápaniu geniality, proti meštiackemu spôsobu života so všetkými jeho
negatívnymi crtami, predovšetkým s jeho pokrytectvom a falošnostou,
proti prázdnote duchovného života, proti nepravej viere a nepravej vášni.
Sprostredkovanie a interpretácia Bonhoefferovho diela autorkou Noemi
Bravenou poskytuje priestor na úvahy o tom, ako môže teologický
prístup ovplyvnit život veriacich a ich morálku; ovplyvnit tento život nie
iba v jeho všeobecných princípoch a deklarovaných zásadách, ale priamo
v jeho každodennosti, v jeho spontánnych reakciách na podnety zvonku.
Toto „skryté“ pôsobenie teológie má nielen nesmierny dopad na vedomie
jednotlivca (najmä v tom zmysle, že formuje jeho hodnotový systém a jeho
mravné inštrumentárium), ale v neposlednom rade aj preto, že aspon v
konecnom dôsledku pôsobí i na sociálne prostredie v širokom zmysle slova
– inšpiruje k aktivite v intenciách akceptovaných duchovných hodnôt,
pretvára cinmi; pred stavuje akési skryté politikum všednosti, tichú, no
nesmierne pôsobivú silu. Je presahom sprostredkovaným zvestovatelskou
službou. Dietrichovi Bonhoefferovi nešlo iba o inštitucionalizovanú podobu
cirkvi (lebo každá zakonzervovaná inštitúcia je v istom zmysle a do urcitej
miery mrtva), ale predovšetkým o živé spolocenstvo veriacich ludí,
sestier a bratov nasledujúcich evanjelium; ale nasledujúcich ho nie – alebo
nielen – ako nedostihnutelný ideál, ku ktorému sa môžeme iba aproximatívne
približovat, ale najmä ako osobnostný princíp života implantovaný
do našej každodennosti, ako skutocnost viery, ako „miesto Božej
prítomnosti v tomto svete“, v ludskom živote. Máme pred sebou príklad
presahu teológie ako teoretickej náuky do praktického života jednotlivca.
Téma úvah Tibora Máhrika o nanotechnológiách, o ich východiskách
a ich budúcnosti je iba zdanlivým vybocením z užšie pochopeného etického
kontextu. Mravné konzekvencie, ktoré vyplývajú z používania
nanotechnológií a z ich coraz intenzívnejšieho prenikania do detailných
súvislostí života cloveka, patria k najpálcivejších otázkam súcasnej etiky
a anticipujú azda aj niektoré momenty vývinu tejto klasickej disciplíny aj
do budúcnosti – možno ani nie takej dalekej. Pomerne široké spektrum
etických východísk a uhlov pohladu, ktoré predurcuje naše prístupy k
problematike nanotechnológií (etický relativizmus, utilitarizmus, deontologické
aspekty a teleologické hladiská) treba vnímat interdisciplinárne
– nemožno ich vytrhávat ani z kontextu teológie a náboženstva, ale ani z
kyberpriestoru a problematiky umelej inteligencie. Nanotechnológie roz278
RECENZE
šírili priestor etiky, zväcšili váhu rozhodovania o tom, ako bude vyzerat
spolocnost zajtrajška. Zmyslom takéhoto rozhodovania by malo byt úsilie
príst na tento svet ako „ja sám“ alebo – ak sa odvoláme na Sørena Kierkegaarda
– sám seba „zbavit odevu“, zbavit sa nánosov falošnej civilizácie.
Všetky duševné aktivity, ktoré zasiahli vedomie našich autorov do tej
miery, že sa cítili byt povinní na ne reagovat odvolávajúc sa aj na odkazy
tvorcov minulých ideí, pomáhajú pri formovaní medziludských vztahov
v prítomnosti, ale nazdávam sa, že ešte viac a naliehavejšie sa bude potreba
ich využitia pocitovat v nasledujúcich vekoch, ktoré môžu vymedzit,
obmedzit a ohrozit existenciu ludského spolocenstva v jeho podstate.
Na prvý pohlad sa môže zdat, že zakorenenostmyšlienok v textoch tejto
knihy siaha do viac ci menej vzdialenej minulosti – ale nijaké vyjasnovanie
korelátov nášho bytia nemôže byt zbytocné ani pre budúce obdobia. Lebo poznanie
dáva našej existencii moc. A o poznanie troch dimenzií našej existencie
a o tvorbu ideových mostovmedzi nimi ide aj autorom tejto knihy.
V Bratislave, 1 .9. 2011
Recenzent: prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc.
FFUKF v Nitre
Číst víc