Daniel Hevier predstavuje čitateľom svojho hrdinu nasledovne:
O chvíľu je polnoc, o chvíľu sú Vianoce, o chvíľu sú z vás dospeláci a stále neviete, kto je Pinky Bum! Pritom viete všeličo iné, ale o Pinkym Bumovi nemáte ani potuchy. Hoci, keď nad tým rozmýšľam, ani ja neviem poriadne, KTO je to. Isté je iba to, že Pinky Bum JE. Pinky Bum je ten najneznámejší zo slávnych ľudí.

Je v najlepších rokoch. Ale z toho nič nezistíte, pretože on má najlepšie roky už celé roky.
Oblieka sa tak, ako mu chutí, a zje všetko, čo mu pristane.

Nos má dlhý, vlasy dlhšie, nohy najdlhšie. Nosí slnečné okuliare, ktoré si za slnečného počasia odkladá, pretože miluje slnko.

Všeličo si pamätá a všeličo si nepamätá. Všeličo má rád a všeličo rád nemá.

Má fúzy zn. Mrož. A keď sa usmeje, fúzy sa ťažko a spomalene dvíhajú ako stará opona v divadle.

Je to zvláštny patrón. Popiskuje si, bez príčiny sa usmieva, ba dokonca sa rozpráva sám so sebou!

Tak, a teraz vieme dosť z toho, čo je najdôležitejšie, a môžeme sa začítať do tejto knihy.