1) aby pretavil do hutnej esencie slov zrnká svojej ľudskej skúsenosti a múdrosti, o ktoré sa túži podeliť s inými ľuďmi, a čitatelia po takých básňach siahajú najmä preto, aby z nich nabrali silu a odvahu pre svoj vlastný život;
2) alebo ako dokument o sebe a svojej ľudskej trýzni.
Nuž, keď som dočítala poslednú stranu tejto zbierky básní, pochopila som, že je básnickým svedectvom toho druhého druhu. Celú jin-jangovú cestu svojho nového európskeho života v nej Paolo Zhang zdokumentoval modernými básnickými obrazmi, ale aj tým, ako v obrazoch odkrýva svoje rany: „Zrúcané domy možno znova postaviť / ale čo s ruinami v ľudskej duši?“ pýta sa nás dnes už zrelý muž s dušou vystrašeného dieťaťa. A sám si na to odovzdane odpovedá: „Horúčka mi patrí, pretože sa bojím zamrznutia.“ Zároveň dovoľuje duši, aby mu vydala zo svojich hlbín spomienky na jeho dávnych predkov, aby nakoniec unikol zúfalstvu tým, že zmierlivo pripustí: „azda je svet naozaj tieňom jin-jangu“. A vyznáva sa, akoby odprosoval svoju životnú lásku, pre ktorú kedysi opustil rodnú krajinu: „Viem, nedokážem splniť svoju prísahu / nemám krídla / nemôžem vzlietnuť a vziať ťa so sebou / som iba vlk, ktorý prišiel zďaleka / nenásytný, a preto dychtivo hľadajúci / dychtivo hľadajúci, a preto nenásytný / Stratil som rodný dom / chcem sa s tebou / túlať / vyľudnenými ulicami."
Marina Čarnogurská (z doslovu k titulu)
Paolo Zhang (vlastným menom Zhang Shuguang), nar. v r. 1967, patrí k popredným čínskym výtvarným umelcom. Žije na Slovensku. Básne dosiaľ publikoval iba časopisecky. V tejto knihe nájde čitateľ viaceré básne aj v čínštine. Autor do knihy vybral niekoľko svojich kresieb tušom.
