Mnohí ľudia dnes hovoria "Boh áno, ale Cirkev nie". Odmietajú inštitucionalizované formy kresťanstva a nevedia objaviť význam Cirkvi pri svojom hľadaní cesty k Bohu. Preto je dnes potrebné znova porozumieť teologickej podstate Cirkvi.
Teológovia preto v posledných desaťročiach hľadali koncepty, ktorými sa snažili popísať, ako Cirkev vidí samu seba v našich časoch a ktoré by umožnili nanovo vyjadriť podstatné prvky Cirkvi uceleným a zrozumiteľným spôsobom.
Dvadsať rokov po Druhom vatikánskom koncile dozrelo v Magistériu a medzi významnými katolíckymi teológmi presvedčenie, že je to ekleziologický koncept communio (spoločenstvo), ktorý najvhodnejším spôsobom vyjadruje a sumarizuje koncilové sebapochopenie Cirkvi a je vhodným kľúčom pre obnovenú katolícku ekleziológiu.
Za popredného súčasného autora so silným vplyvom na tvorbu a rozvoj communio-ekleziológie, je považovaný teológ Joseph Ratzinger, v rokoch 1981 - 2005 prefekt Kongregácie pre učenie viery, terajší pápež Benedikt XVI. Jeho prínosom pri zostavení a objasňovaní teologického konceptu Cirkvi chápanej ako communio sa zaoberáme v tejto štúdii, ktorá sa snaží poukázať na teologický obsah, vnútornú štruktúru a podstatné prvky Ratzingerovej eucharistickej communio-ekleziológie.
Kniha dáva možnosť porozumieť, aké sú myšlienkové východiská pápeža Benedikta XVI. pri jeho hľadaní odpovedí na súčasné problémy Cirkvi, ktoré sú podľa neho často spôsobené práve nesprávnym chápaním toho, čo je to Cirkev. Mnohé akcenty v štýle jeho pastierskej služby ako pápeža sú totiž zrozumiteľnejšie pri lepšom pochopení ekleziologického myslenia tohto výnimočného teológa našich čias.
