"Pri dnešnej rozcestovanosti ľudí a teda aj znalosti cudzích krajín je určite riskantné, ak sa niekto rozhodne napísať cestopis. S istou dávkou zjednodušenia sa dá totiž povedať, že všetko už bolo napísané, odfotografované, nafilmované. Na druhej strane však takisto platí, že každý pohľad jednotlivca je iný, každý jeho vnem má inú intenzitu, teda nemusí vždy hroziť opakovanie, aj keď ide o cestopis z tej istej krajiny.
Toto riziko si uvedomoval i František Pelikán, autor knihy Deväť návštev Číny (CentroMedium, Banská Bystrica 2005), v ktorej zhrnul svoje spomienky na stále nie celkom objavenú krajinu.
Pelikán navštívil Čínu v rokoch 1997 - 2001 deväťkrát a prežil tu spolu šesť mesiacov. Ako lekár a farmakológ necestoval sem s turistickým zámerom, ale prednášal na lekárskych fakultách a odborných seminároch o diagnostikovaní a liečbe niektorých ochorení mozgu. Nevyberal si teda "destinácie" sám a jeho "mimoúradná" činnosť bola určovaná a limitovaná rozsahom a časovým rozpätím týchto povinností. Z knihy vyplýva, že jeho hostitelia boli veľkorysí a umožnili mu využiť voľné chvíle na poznávanie, či dokonca vychutnávanie ich krajiny.
Pelikán sa dôkladne pripravil jednak na svoju prednáškovú misiu, jednak si preštudoval rozličné cestopisné pramene, lebo chcel nielen vidieť, ale aj vedieť. A tak sa v jeho knihe stretávame s veľkým množstvom poznatkov o každom navštívenom meste i mieste. Neuspokojil sa len s povrchnými informáciami, aké poskytujú bežné turistické príručky, jeho výklady o histórii, geografii, prírodných krásach udivujú svojím rozsahom, potrebuje mať objasnený každý fakt, pôvod kultúrnej pamiatky takisto ako zvykov alebo jedál.
Keď sa zastaví v nejakom chráme, už nás doslova zaplaví údajmi o sochách a podobách Budhu a s takou istou vervou píše o objavovaní Číny, výpravách Marca Pola a pod. Jeho akurátnosť by sa chvíľami mohla nazvať puntičkárstvom, ktoré mu nedá, aby napríklad pri zmienke o letoch do Číny nespomenul, koľko hodín cesta trvala, alebo pri hoteloch, kde býval, neuviedol aj počet hviezdičiek.
Jeho snahou bolo byť čo najkompletnejší, a to sa prejavilo i pri členení textu. Každá kapitola obsahuje encyklopedické vsuvky so základnými údajmi o meste alebo provincii a zároveň mapku celej Číny, na ktorej je osobitne vyznačená opisovaná oblasť. Autor vyšiel v ústrety čitateľovi aj usporiadaním obsahu, v ktorom je okrem abecedného zoznamu navštívených lokalít i výberový register kapitoliek, v ktorých píše o čínskych kultúrnych pamiatkach, prírodných zvláštnostiach, vládnucich dynastiách, doprave, tradičnej čínskej medicíne a všeličom inom, čo návštevníkovi Číny padne do oka ako prvé.
Náučný aspekt knihy je nepopierateľný a autor ho uplatnil všade, i pri sérii fotografií, takže v tomto zmysle je to turistický sprievodca par excellence. Rozhodne nie rozšírená správa zo služobnej cesty." Jozef Bžoch, literárny kritik, 13. 4. 2006, SME
