Frenetická činnosť talentovaného človeka – Ferdinada Hoffmanna, ktorý rozčeril stojaté vody slovenského činoherného divadelníctva – sa stala témou najnovšej publikácie Divadelného ústavu. Hoci do divadelného života vstúpil mladý talent len s pražskou diváckou skúsenosťou, čoskoro svojou osobitou tvorbou presvedčil o nezvyčajnej všestrannosti a umeleckej zrelosti. Kritik, redaktor, prekladateľ, režisér, filmový scenárista a kultúrny pracovník. Bohémska osobnosť, kaviarenský typ, ktorý prekonáva osobné nedostatky svojráznou divadelnou intuíciou a genialitou.
V umeleckom programe, ktorý uskutočňoval v činohre Slovenského národného divadla, staval vývin a napredovanie profesionálneho súboru na veľkých zjavoch svetovej dramatickej literatúry a nezabúdal ani na našu národnú drámu. Vyspelosť a umeleckú pripravenosť činoherného telesa pomeriaval s tými najväčšími – Sofoklom, Schillerom, Hugom, Büchnerom či Rostandom. Vo vlastných jedinečných a umelecky svojbytných javiskových podobenstvách odhaľoval stav sveta a otrasenej a zdevalvovanej ľudskosti.
Knihou Ferdinand Hoffmann – kritik, dramaturg, režisér sprítomňujeme umelecký život a dielo „zázračného dieťaťa“ slovenského divadla, nášho prvého moderného režiséra. Na mape našich kultúrnych dejín zapĺňame jedno z mnohých bielych miest. Výnimočný divadelný tvorca sa totiž na dlhé roky stal v slovenskej divadelnej kultúre nežiaducou osobou. Pre celé generácie divadelníkov a intelektuálov boli jeho inscenačné úsilia i umelecký program terrou incognitou. Marxistická divadelná historiografia po radikálnej zmene vo Februári 1948 jeho zásluhy na poli slovenského profesionálneho divadla marginalizovala, dokonca zamlčiavala. K čiastočnej rehabilitácii Ferdinanda Hoffmanna došlo vďaka diplomovej práci Jaroslava Blaha v uvoľnenej atmosfére konca šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia v Československu.
Kniha o Ferdinandovi Hoffmannovi komplexne a odborne navracia jeho výnimočnú osobnosť do slovenskej kultúrnej pamäti...
