V knihe
Proluky opísal Bohumil Hrabal vlastné osudy po roku 1968. O jeho živote rozpráva manželka, ktorá odhaľuje charakter spisovateľa zastrašovaného tajnou bezpečnosťou. Proluky sú tretím a záverečným dielom autorovej voľne koncipovanej trilógie z 80. rokov, ktorej prvým zväzkom je próza Svatby v domě a druhým Vita nuova. Proluky sú označením toto, čo ešte nebolo napísané, čo z autorovho života ne bolo zachytené v predchádzajúcich dielach.
Dej začína rokom vydania prvej Hrabalovej knižky Perličky na dne, teda okolo roku 1963. V tejto knihe, rovnako ako v dvoch predchádzajúcich, je rozprávačkou autorova žena Pipsi, ktorá podáva správu o svojom klenote, ako nazýva svojho muža. Vracia sa ich spoločnému životu v Libni Na Hrázi 24 a svojim osobitým spôsobom sa dotýka minulých radostí a strastí. Dozvedáme sa, že Pipsi je pôvodom Nemka a že jej rodina bola nútená sa odsťahovať z Čiech. Ona sa vydala za ožrana, čo večne organizoval „svadby v dome“ a nevynechal žiadnu príležitosť vypiť si a oslavoval búrlivé narodeniny všetkých, ktorí sa práve vyskytli. Ale vydala sa aj za spisovateľa. A ako na takého je na neho hrdá.
