Chodec

Keby človek prebehol básnický debut Petra Staríčka Chodec len tak očami, prekvapila by ho formálna dokonalosť tejto prvotiny, kde je prvá časť napísaná vo vycibrených sonetoch a kde aj iné časti svedčia o autorovom talente. Lenže takéto rýchločítanie nestačí; aby sme pochopili Staríčkovu prvotinu, treba ju vedieť prečítať. Nie sú to totiž len zozbierané básne, ale ucelená skladba, ktorá je metaforou zrodu a bytia človeka. Autor svoj zámer tak dokonale zašifroval, že i trpezlivému čitateľovi dosť dlho trvá, kým príde na to, že v riadkoch, pod riadkami, medzi riadkami a za riadkami jednotlivých básní je chodec, vlastne novorodenec, ktorý kráča po napnutom lane a pod sebou vidí hlbokú priepasť, tmu, "z ktorej sa rútia zvuky a slová".

Jozef Bžoch