Beata Nox (Blažená noc) - tak nazval popredný súčasný básnik svoju syntetickú skladbu. Komponuje ju ako hudobný skladateľ do troch viet, ktoré predstavujú tri cykly, každý s dvadsiatimi piatimi básňami. Dovedna sa tak stretávame s kompozíciou sedemdesiatich piatich štvorslohových básní, ktoré sú napospol oslavou krásy, aká už postmodernému svetu chýba. Vyviera totiž z najhlbších tradícií národnej a svetovej kultúry, nasmerovanej k presahom do transcedentna. Práve ono nadzmyslové, dotýkajúce sa, či aspoň smerujúce k zážitku nadzmyslového, ktoré sa opiera o hlbšie poznanie ontologických súvislostí bytia, básnik chcel výrazne podčiarknuť. Prihlásil sa tak k tomu chápaniu integrálnosti človeka, ktorá bola vlastná zakladateľským generáciám modernej slovenskej a európskej literatúry.