Vertikálna rakva
1 / 7
... Sedel som pohodlne rozvalený na pohovke v záhrade a v rannom vydaní L. A. Times čítal ďalší znepokojujúci článok o streľbe na Ulici Hidden Ranch. Pod ním bola tá istá zrnitá fotka Vincenta Smileyho, akú noviny uverejňovali už celý týždeň. Na tom zábere vyzeral mŕtvy zabijak mlado a nevýrazne. Na perách mu pohrával rovnako nevýrazný úsmev, ktorý ničím nenaznačoval, že skončí násilnou smrťou. Vyzeral taký obyčajný. Obyčajné oči, obyčajný krk, obyčajný život. Bolo ťažké predstaviť si, že niekto ako Vincent Smiley zabije chlapa ako Emo Rojas. Celá spoločnosť však už dospela k poznaniu, že zbrane v rukách idiotov sú šialený prostriedok na stieranie rozdielov. Pokúšal som sa ovládnuť svoje city a pripraviť sa na nastávajúci pohreb. Policajné pohreby nenávidím. Po prípade Vikingov som sa zaveril, že už nikdy nepôjdem na pohreb kolegu policajta; že si nájdem tiché miesto, kde sa s ním budem môcť rozlúčiť osamote. Z účasti na tomto pohrebe som sa však vyvliecť nemohol. V skutočnosti, ak mám byť presný, išlo už o môj druhý policajný pohreb odvtedy, čo som si dal ten prázdny sľub. Takže to vyzeralo, že len dávam priechod svojim citom a chýba mi odvaha konať podľa vlastného presvedčenia. Musel som sa zatvrdiť, aby som to prekonal. Od streľby na Ulici Hidden Ranch uplynulo už šesť dní. O incidente sa stále písalo na prvých stránkach L. A. Times. Prelietavé elektronické médiá sa mu intenzívne venovali po tri spravodajské cykly, no potom sa vrátili k svojej bezbrehej posadnutosti škandálmi celebrít. Na stránkach Times sa však neustále objavovali nové fakty. Keďže som sa na vyšetrovaní aktívne nezúčastňoval, väčšinu informácií som získaval od nespoľahlivých zdrojov v centre mesta a z ranných novín. V Smileyho profile, ktorý noviny priniesli pred pár dňami, vyšlo najavo, že bol kedysi členom policajného okrsku Arcadia. Roku 2002 tam pracoval asi desať mesiacov, absolvoval prípravu v ich akadémii, no ako nováčika sa ho zbavili krátko na to, čo sa dostal na ulicu. Jeho cvičiteľ uňho očividne objavil vážnu duševnú vadu a potopil ho. Dôvod jeho prepustenia arkádska polícia novinám neprezradila. Odôvodnila to tým, že Vincent Smiley je mŕtvy a keďže nebol súdený, zostanú záznamy psychiatra uložené v jeho zložke. Okresný súdny lekár nemohol pri Smileyho mŕtvole urobiť štandardný otlačok ani dentálne porovnanie, pretože telo bolo priveľmi zuhoľnatené. Od intenzívnej horúčavy sa jeho zuby premenili na prach, pomocou DNA však telo bezpečne identifikoval. Bolo zrejmé, že Smiley dal nejakú vzorku policajnému obvodu v Arkádii ešte keď bol ich zamestnancom – čo mi pripadalo veľmi nezvyčajné, ak nie vyslovene čudné. Policajné odbory, citujúc listinu práv a ustanovenia štvrtého dodatku ústavy, sa veľmi tvrdo stavajú proti tomu, aby ich policajti poskytovali svoju DNA. Smiley však vzorku z neznámeho dôvodu poskytol dobrovoľne. Vyvolalo to vo mne otázky, či jeho prepustenie nemalo príčinu v obvinení zo sexuálneho zneužívania a on tú vzorku poskytol preto, aby sa z toho dostal. ...