Modrý dom
1 / 7
Táňa Keleová-Vasilková: Modrý dom
„Nechaj ho, " povie stará pani rozhodne. „Skúška je dôležitá... poradíme si aj bez neho." Peter sa víťazoslávne zaškerí. „Ako to, že starká je chápavejšia než ty?" „No prepáč, myslela som si, že sú Vianoce..." ohradí sa Zlatka. „Sú... a teším sa na ne. Ale potrebujem sa aspoň na dve hodinky zašiť. Potom," rozhodí rukami, „som váš!" „Máš ich mať," povie Zlatica. „Ale najprv zakúriš v podkroví. O chvíľku prídu ostatní, malo by tam byť teplo, nie?" pozrie spýtavo na mamu. „Iste, malo mi to tiež napadnúť. Takže - je to jasné, púšťame sa do roboty!" Všetci ako na povel vstávajú. Zlatka podíde k mame a objíma ju. „Som rada, že som tu, " v očiach má nehu. „Akoby... som sa vrátila o kus času späť." Zamyslene si odhrnie pramienok vlasov z čela. „Je to zvláštne... ale tento dom na mňa vždy pôsobí rovnako. Možno... má v sebe skryté kúzlo..." „Má," prikývne stará pani a v očiach má úlomky svojho detstva a mladosti... „Kúzlo našej rodiny."