Viitasalo chytil tašku za rúčky, ešte váhal. Vtom sa zažali svetlá červenej corsy, auto sa dalo do pohybu. Dvaja muži v civile vybehli s pištoľami v ruke za corsou, ktorá už vychádzala z parkoviska. Opel Corsa zrýchlil, potom sa rozsvietili brzdové svetlá a auto zastalo. Do cesty mu spredu vošlo ďalšie auto. Tmavý daždivý večer bol zrazu plný aktivity. Modré majáky blikali pred corsou, dvere na aute sa pohli. Na miesto pribehli ďalší muži. Zmätená situácia. Neskutočná situácia. Mart otvoril dvere na svojom aute a pokúšal sa utiecť. Po troch krokoch ležal na bruchu na mokrom asfalte a na ňom dvaja policajti. Spred brány terminálu sa pohol taxík. Na zadnom sedadle sedel muž s okuliarmi a cez tmu sa usmieval na Viitasala. Vedel, že Viitasalo uvažoval pridlho. Viitasalo stuhol na mieste. Teraz by bolo ešte ťažšie všetko vysvetliť. Už počul otázky mužov z kriminálky: Prečo si nekonal hneď? Na čo si čakal? Prečo si mal v ruke tašku s peniazmi a druhú v kufri auta? Prečo si nechal peniaze a dovolil mužovi odísť? Prečo si tam vlastne bol? Anonymný tip? Prečo si šiel sám? Čo si vlastne za človeka? Priveľa otázok, priveľa ťažkých otázok. A keby sa ten okuliarnik predsa len rozhodol poslať esemesku Martovi ležiacemu na zemi, čo by potom povedal? Kriminálka by prehľadala jeho auto. Viitasalo pevnejšie stlačil rúčky na taške a vystúpil na poschodie terminálu. Prešiel cez kaviareň s reštauráciou a ďalej do mužských záchodov. Keď za sebou zavrel dvere na kabínke a sadol si na misu, prvý raz pocítil, že je v pasci. Najhoršie bolo, že keď sa pozrel na peniaze v taške, pocítil súčasne, ako sa mu dvíha žalúdok i uvoľnenie. Vyrovná sa s tým, oni sa s tým vyrovnajú...