Jedna z naj knih z obdobia 2sv vojny. Pisana velmi svojskym no vynikajucim stylom. Vrelo odporucam!!!!

Táto kniha ma sklamala. Získala významnú medzinárodnú cenu, popísalo o nej veľa v novinách a tak som ju začal čítať plný očakávania. Na konci som mal rôzne pocity no sklamanie z nich bolo najsilnejšie. Kritiky tvrdili, že je to najväčšia pocta Gabčíkovi - písalo sa tam o ňom strašne málo. Heydrich si vybojoval v knihe trocha viac priestoru ako jeho kati, no najviac miesta si zabral autor sám pre seba. Veľmi dôsledne nám oznamuje, akú vášnivú priateľku práve mal, keď zohnal ten alebo onen dokument. Moju zlosť na autora trochu zmierňujú slová, že podľa neho je v Košiciach najväčšia koncentrácia krásnych žien na svete a že najkrajšie mesto sveta je Praha. Toto boli pre mňa doteraz neznáme fakty v histórii operácie Antropoid. Neviem sa rozhodnúť, ako pomenovať a ohodnotiť nasledujúcu skutočnosť: Autor zistil, že v jednej už napísanej kapitole má chybu. To čo tam opisuje sa nemohlo prihodiť ani vo fantázii. Napriek tomu kapitolu neprepracoval, len uviedol, že chybu zistil a všetko nechal tak. Je to lenivosť, neúcta k čitateľovi alebo naopak otvorenosť, pravdovravnosť a ponuka možnosti nazrieť do svojho procesu tvorby? To posledné by som mu odpustil a pochválil ho za to. Veľmi často autor hovorí, že nechce písať vety typu: "Gabčík prižmúril oči a potiahol si z cigarety", lebo to vraj nie sú overené fakty. Podobné neoverené fakty by mi nevadili, keby bol román vďaka ním bohatší a pútavejší. Je mnoho príkladov historických románov, kde autori zaradili do deja všetky známe historické fakty o opisovanej udalosti a predsa opísali západ slnka v predvečer vyvrcholenia deja. Príkladom je podľa mňa kniha A stanu se králem od A. Polácha. Je v nej kopu udalostí o ktorých nikto nemohol vedieť - autor si ich určite vymyslel. Nikomu však neškodia, nikoho neklamú, nie sú vatou slúžiacou na navýšenie počtu strán, naopak prospievajú deju, robia ho príťažlivým a uveriteľným. Keď som si po jej dočítaní otvoril knihu L. Švihrana Kto nám vládol a nalistoval som si kráľa Žigmunda, s prekvapením som zistil, že čítam vlastne veľmi stručný obsah románu od A. Polácha. Všetky fakty boli v románe použité. Tak si predstavujem historický román.