Pred tristo rokmi v Liptovskom Mikuláši popravili zbojníka Juraja Jánošíka (1713). Jeho meno vzápätí priam spod šibenice ožilo v ľudových básňach, piesňach, mýtoch, legendách a neskôr v románoch, filmoch či muzikáloch. O dvestopäťdesiat rokov neskôr, teda pred päťdesiatimi rokmi (1963), vzniklo neďaleko Piešťan v obci Radošina Radošinské naivné divadlo.
A práve v Radošinskom naivnom divadle bola premiéra najslávnejšieho titulu Stanislava Štepku a RND na spomínanú tému Jááánošííík (1970), čo sa medzičasom, iste aj zásluhou zvukového záznamu inscenácie, stal divadelnou klasikou a maturitnou otázkou, a čo teraz po tristo rokoch doslova ožije na obnovenej premiére priamo v Liptovskom Mikuláši (17. marca 2013) pod názvom Jááánošííík po tristo rokoch alebo Štedrý jánošíkovský večer.
Nečudo, že práve pri takých významných a okrúhlych výročiach sa divadlo rozhodlo znovu a po novom, ale zato s pôvodnými textami z roku 1970, no v modernej scénickej podobe, obnoviť svoju najslávnejšiu hru, ktorá dodnes drží na Slovensku nevídaný divadelný rekord: Jááánošííík je najviac reprízovaný pôvodný dramatický titul (doteraz 738 repríz). Jááánošííík po tristo rokoch (Správa o hrdinovi alebo Hra na hrdinu) s pôvodnou hudbou Ľubice Malachovskej-Čekovskej, so živou hudobnou, speváckou a tanečnou skupinou, v novej javiskovej podobe a so súčasným hereckým súborom naštudoval autor, ktorý bol aj pred viac než štyridsiatimi rokmi nielen režisérom prvého Jááánošíííka, ale aj predstaviteľom titulnej postavy (vo vynovenom Jááánošíííkovi sa iste aj preňho nájde primeraná úloha).
Opätovné javiskové uvedenie legendárneho titulu Jááánošííík divákom predstavuje nielen vtipné scénky, piesne a glosy o potrebnosti či skôr nepotrebnosti národných a náhodných hrdinov, ale tuším prichádza aj s malým zamyslením o nevyhnutnosti a potrebnosti nadhľadu a humoru v našom živote.
