Kniha je súborom hier, ktoré verní diváci mali možnosť vidieť na doskách divadla GUnaGU v klube Čierny havran na Bielej ulici v Bratislave. Hry sa však dajú aj čítať a Klimáček je, našťastie, tak zručný v písaní, že sa môžete na textoch zabávať aj bez prítomnosti hercov. Texty majú typickú klimáčkovskú absurdno-grotesknú atmosféru. Čierny humor a ružová sentimentalita sa dopĺňajú v ohňostroji bláznivých nápadov. Isto, nie je to literatúra, v ktorej by ste stretli “vážnosť a serióznosť”. Klimáček je príjemný, plný skečov, absurdít a niekedy aj irónie, aj keď práve tá jeho irónia je láskavá. Poetika divadla GUnaGU síce dopĺňa Klimáčkove texty a divadelné predstavenia majú svoju čarovnú atmosféru, ktorá dodáva textom vždy nové rozmery, ale kniha Mária Sabína je príťažlivou aj pre tých, ktorí ešte nemali to šťastie vidieť Klimáčka & spol. na živo.
Klimáčkovi je cudzí akýkoľvek pátos a idealizácia, tieto sa opäť stávajú predmetom jeho výsmechu. Prechody od vážneho k nevážnemu, “normálneho” k “nenormálnemu”, skutočného k ireálnemu, sú pre tohto autora príznačné. Vznešené sa trivializuje, všedné sa naopak dostáva do popredia, ozvláštňuje sa, a autor opäť dosahuje komický efekt. Klimáček je navyše spisovateľ svojrázneho a inteligentného humoru.
V tejto knihe prebiehajú nežné magické demonštrácie, realita sa prelína s čarovnom, pohanský folklór s gotickým rockom, pes miluje svoju Nadju a láska väčšinou bolí. Muži sú nežní sviniari a ženy fatálne. Krajina dôverná sa obracia hore nohami, posledná pláž sa zmenší na veľkosť dámskej vreckovky a siamské dvojčatá dokážu takmer nepoškvrnené počatie...
(autor)
