Publikácia nadväzuje na iné práce vydané v rokoch 1986, 1990 a neskôr, vrátane monografie Klinika alkoholizmu z roku 1988. Vzhľadom na to, že v klinickej sfére je možné považovať alkoholizmus za chorobu, je potrebné aktualizovať deskripciu, čo je elementárny predpoklad vytvorenia novej terminológie a predpoklad pokroku v klinickej praxi, vo výskume a v teórii problematiky.

Kniha je rozdelená do dvoch hlavných častí. Autor ako klinický pracovník vychádzal predovšetkým z poznatkov praxe a v prvej časti ponúka vlastnú klinickú klasifikáciu alkoholizmu a popisuje priebehové klinické obrazy jednotlivých štádií, z ktorých štyri základné obrazy sú aj matematicky vyhodnotené, čím popierajú uniformitu klinického vývoja či priebehu.

V druhej, experimentálnej časti autor rekapituluje Jellinkove vývojové fázy a porovnáva ich s našimi socio-kultúrnymi podmienkami. Na overenie vlastnej klasifikácie autor použil matematicko-štatistické spracovanie súboru 250 pacientov hospitalizovaných na špecializovanom pododdelení pre liečbu alkoholikov. Tabuľková a matematicko-štatistická príloha je na konci knihy.