Hra o svätej Doroteje inováciou motívov viacerých krajových variácií slovenského ľudového divadla i jeho poetiky. Hrávala sa do polovice minulého storočia pravidelným sezónnym cyklickým predvádzaním, vždy na konci januára do začiatku februára. (Sviatok má 6. 2.) Dnes ožíva vo folklórnych skupinách a v podaní divadelných súborov aj mimo tohto času. Ostáva i dokladom uchovania stôp európskeho stredovekého divadla. V slovenských podmienkach sa aktualizovala na „domáci spôsob“ kontaktného predstavenia. Nie iba na Horehroní, ako sa dlho tvrdilo, bez poznania rozsahu výskytu, ale takmer v celom priestore stredného a západného Slovenska, v istých lokalitách aj na východe.
Jej nositelia sa usilovali o osobitný rozpútano-viazaný veršový prejav, lež i o vyjadrenie sociálnych duchovných zápasov. Preto ju komunistická totalita vytláčala z verejných vystúpení pokračovateľov pôvodnej ľudovej kultúry, uchovávajúcich nielen spev a tanec, ale aj divadlo.