Medzi nebom a morom

Tento príbeh sa mi zapáčil hneď po prvých stránkach, aj keď musím uznať, že to bolo niečo iné, než čo zvyčajne čítavam. Veľmi ma ohromili niektoré časti, v ktorých vyniká viera v Boha, modlitby, ktoré idú priamo zo srdca a s akou vážnosťou to hovoria a bránia Ho.
Opäť sa potvrdili pravidlo, že tak kde je hriech, nie je Boh a kde nie je Boh, tam sú samé bolestí a trápenia. Porušením šiesteho Božieho prikázania sa aj začal trochu smutný príbeh dvoch ľudí, ktorých viera bola ešte len maličká ako zrnko. No napriek tomu ich Boh nikdy neopustil a pomaličky im ´´našepkával´´ ako majú postupovať ďalej a pomáhal im. A nakoniec to všetko, vďaka Nemu, aj šťastne dopadlo.
V tejto knihe môžeme vidieť to, že ak urobíme niečo zlé a neopravíme to, bude nás to prenasledovať celý život až nás to pohltí. A na Bohu je také úžasne, okrem iných milióntin veci to, že všetke naše hriechy On premení na dobré veci. Možno to vyznie tak čudne, ale je to proste tak. My si to často nevšímame alebo neuvedomujeme, ale prejde čas a vyjde najavo, prečo je toto tak a tamto inak. Už veľakrát som to zažila a aj naďalej chcem cítiť Jeho prítomnosť.
Nádej sa niekde skrýva – tieto slová presne vystihujú túto knihu. Musíme mať nádej až do poslednej chvíle nášho života , pretože bez nej by sme boli iba vyprázdnené telá bez života. Ale čo robiť, keď sa zdá, že už nemáme nádej? Odpoveď je jednoduchá – MODLIŤ SA  Tento život je príliš ťažký , aby si sa nemodlil a v niečo nedúfal.

Brad Cutler sa o 6 týždňov žení so šéfovou dcérou - dokonalou Laurou Jamesovou. Brad má skvelú prácu (vymýšľa reklamné slogany) vo firme svojho budúceho svokra, s ktorým vychádza viac než dobre, po boku ženu svojich snov a perfektný sobáš pred dverami, no niečo ho trápi, niečo mu bráni v tom, aby bol šťastný a dokázal svoj život žiť pokojne. A to sú spomienky. Na jeho prvú lásku Emmu Landonovú a na hrozný čin, ktorý spolu vykonali.

Emma a Brad sa poznali od detstva, boli nerozluční, zaľúbili sa do seba, sľúbili si, že budú navždy spolu a po skončení školy sa zoberú. Do svadby chceli zostať čistí (to znamená, že ona chcela zostať pannou a on panicom), lenže v jednu noc bola túžba silnejšia a oni jej podľahli. A potom nasledovali ďalšie noci, ktoré však nezostali bez následkov. A v tomto bode obaja spravili osudovú chybu: Emma totiž išla na potrat, ktorý jej Brad zaplatil. Onedlho na to sa Brad vyparil a dnes, desať rokov po osudných udalostiach (a mesiac pred svadbou s Laurou) cíti, že musí Emmu nájsť a poprosiť ju o odpustenie.

Dej sám o sebe znie ako dojemný príbeh o hľadaní odpustenia, o tom, že staré chyby nehrdzavejú a aj po desaťročiach ťažia dušu človeka. Lenže celé čaro stroskotá na autorkinom štýle, ktorý až príliš nalieha na čitateľa, aby spolucítil a trpel s postavami, aby mal slzy na krajíčku a spolu s hrdinami hľadal odpustenie v obrátení sa na Boha a Bibliu. S tým by som problém nemala (veď toto nebol prvý kresťanský román, ktorý som čítala), ale Karen Kingsburyová nevie podať príbeh jemne a bez nátlaku.To potom spôsobuje, že aj keby ste chceli, aj tak jej neuveríte ani jedno slovo.

Nechcem veľmi porovnávať, ale musím povedať, že kniha Dieťa zmierenia od Francine Riversovej (tiež sa venuje téme potratov) je oveľa uveriteľnejšia, dojemnejšia a pohnútky a konanie postáv je dokonale pochopiteľné. Z charakterov som asi najviac rešpektovala Brada - možno práve preto, lebo bol najmenej dokonalý a tým pádom aj ľudskejší ako všetci ostatní.

Z postáv stojí za zmienku ešte dokonalá snúbenica Laura. Čo by ste robili, keby vám snúbenec mesiac pred svadbou oznámil, že vám celé roky klamal, že už nie je panic (aj keď teda predpokladať o 28-ročnom mužovi, že je panic, je v dnešnom svete dosť pritiahnuté za vlasy) a že sa musí vybrať za svojou bývalou priateľkou? Určite by každá z nás poriadne šalela. Ale Laura nie. Spočiatku sa hnevá (ale len v myšlienkach), no o chvíľu sa upokojí, dá Bradovi svoje požehnanie a ešte v sebe hľadá chybu. Niekto by povedal, že práve kvôli tomuto je to obdivuhodná žena, ja som ju však vnímala ako presne nalinkovanú postavu, ktorá nie je vôbec uveriteľná.

Za čo však autorku chválim, je zakomponovanie skutočných postáv do príbehu. Autorka má projekt Forever In Fiction, kde sa posielajú (väčšinou) dojemné príbehy skutočných ľudí (živých alebo mŕtvych) a z nich si autorka niekoľkých vyberie a stanú sa z nich vedľajšie postavy v jej knihách. Tentokrát to bolo malé dievčatko Frankie, ktorá trpí purpurou (telo má pokryté modrinami), mladé dievča Kristin so zväčšeným srdcom a Cassandra, ktorá sa narodila mŕtva v šiestom mesiaci tehotenstva. Je to naozaj krásny spôsob ako zachovať navždy zachovať spomienku na ľudí s ťažkým osudom.

Ďalšia vec, ktorá sa mi páčila, bolo záverečné vysvetlenie pojmu medzi nebom a morom. To bolo prekvapujúce, veľmi poučné a predovšetkým pravdivé. Všetky farby majú milión rôznych odtieňov a aj ľudia s rovnakými názormi a životnými cieľmi sa môžu líšiť. Viem, že som nemala príliš veľa lichotivých slov na túto knihu, ale napriek tomu sa čítala veľmi dobre a rýchlo (asi je to spôsobené skvelým prekladom). Nie je to príbeh, ku ktorému sa budem vracať, ale odnášam si z neho poznatok, že jedna chyba môže ovplyniť celý nasledujúci život.