Pozoruhodná autobiografia podáva autentický obraz o živote v Sovietskom zväze v prvej polovici 20. storočia.
Revolučné nadšenie, viera vo väčšiu spravodlivosť nového režimu, budovateľské nasadenie, sľubná kariéra inžiniera v ťažkom priemysle sa u mladého komunistu dostávajú do vážneho konfliktu s tragickými skúsenosťami z uplatňovania moci režimom –kolektivizáciou poľnohospodárstva a následným hladomorom, zneužívaním moci a násilím, čistkami a všadeprítomnou tajnou políciou, strachom, pretvárkou, nútenými prácami a gulagmi, miliónmi obetí...
Zasiahnutý realitou stalinského modelu spravovania spoločnosti a motivovaný túžbou povedať svetu, čo sa deje v jeho milovanej krajine, stáva sa
Viktor Kravčenko (1905 – 1966) jedným z najznámejších sovietskych prebehlíkov – v apríli 1944 opúšťa sovietsku misiu vo Washingtone a začína písať túto knihu svojho života. Vyšla pod názvom I Chose Freedom v r. 1946 v USA a preložená bola asi do 20 ďalších jazykov. V slovenčine ani češtine doteraz nevyšla.
Z predslovu ku knihe :
Načo je dobré v dnešnej dobe vydávať takéto knihy?
Historik by tu mohol odpovedať krátko – kvôli pravde. Kvôli pravde o vlastnej minulosti. Kvôli pravde o vlastnej minulosti, ktorá ovplyvňuje aj našu súčasnosť. A kto nepozná dejiny ZSSR, nepochopí dobre ani dejiny našej krajiny v 20. storočí.
Boľševické Rusko (od roku 1922 ZSSR), bolo v medzivojnovom období mýtizovanou krajinou. Jeho propaganda vyhlasovala tento štát za vzor sociálnej spravodlivosti, za štát, kde niet „vykorisťovateľov ani vykorisťovaných“. Keďže však ZSSR bol izolovaný od zvyšku sveta, len málokto z Európanov ho presnejšie poznal, väčšina nemala možnosť overiť si realitu na vlastné oči. Niet preto divu, že aj časť slovenského obyvateľstva si ho predstavovala priam ako zasľúbenú krajinu sociálnej spravodlivosti. Svoje tu zohral aj mýtus o údajnom slovanskom charaktere tohto štátu. Pravdivý obraz ZSSR mohli spoznať de facto až desiatky tisíc Slovákov narukovaných do vojny proti ZSSR v rokoch 1941 – 1944. Až tí videli skutočné dôsledky štvrťstoročného bašovania boľševikov. Ani takáto lekcia však očividne nestačila na to, aby sa vytratili plané ilúzie o tejto „ríši zla“, ktoré opantali aj mnoho vzdelaných ľudí.
Tragédiou je, že svetové veľmoci presunuli obnovené Československo do mocensko-civilizačnej sféry práve tejto „ázijskej“ mocnosti, pričom po februári roku 1948 sa stalo jej úplným satelitom, bezhlavo preberajúc všetky postuláty boľševickej politiky. Najvyšším heslom sa stalo „ZSSR – náš vzor“. Naša krajina bola vytrhnutá z historických koreňov, no rovnako aj z medzinárodných štruktúr. Bola obohnaná ostnatým drôtom, takže sa z nej stalo prakticky jedno veľké väzenie. Boli odbúrané zvyšky demokracie a ľudských práv. Štátnou politikou sa stala nenávisť a rozoštvávanie národa na politicko-triednom základe. Miesto elít zaujala spodina. Tá sa postarala o likvidáciu súkromného sektora v ekonomike, násilnú kolektivizáciu poľnohospodárstva, o zdecimovanie a poštátnenie cirkví a umlčanie všetkého, čo sa nezhodovalo s komunistickou politikou.
Martin Lacko
