„Hej, poznáš to, už si tu bol. Je to tá pokerová herňa na Atlantic Avenue s jukeboxom. Áno, áno, to je on, ten klub, kde hrá stále Sinatra.“ „Sinatra! To je ono,“ povedal som Stevovi. „Tak sa bude volať náš podnik: klub U Sinatru!“ Na počesť D. B. Coopera som podniku hovoril Coop, ale Dominic mi povedal, že by sa to tak nemalo volať, lebo coop je po anglicky kurník. „My tu nie sme žiadne sliepky,“ odbil ma. Názov Coop sa nikdy neuchytil, ale U Sinatru zabralo okamžite. Uplynulo len niekoľko týždňov, bol január 1972 a Johna Gottiho pustili domov. Nasledujúce roky patrili Johnnymu, ktorý dobil svet. A noc, keď napochodoval do klubu U Sinatru, mi zmenila život. V tej chvíli som mal pocit, že na tento okamih som čakal od narodenia.