Jake, musíš s tým skoncovať.“ „Kto ma nájde?“ „Je to väčšie, než si vieš predstaviť. Nemáš potuchy, proti čomu stojíš. Ani potuchy.“ „Tak mi to povedz.“ „Ak neprestaneš, všetkých nás zabijú.“ Cookie zahla doľava. Ja za ňou. „Chodník je tamto pred nami. Ja odbočím doľava, ty zamier doprava. Rozumel si?“ „Kde je Natalie? Je nažive?“ „Ešte desať sekúnd a sme na tom chodníku.“ „Povedz mi to.“ „Ty ma nepočúvaš. Musíš to nechať tak.“ „Tak mi povedz, kde je Natalie.“ Začul som, ako v diaľke Zavalitý čosi vykríkol, ale slová som nerozoznal. Cookie spomalila. „Prosím,“ naliehal som. Jej hlas znel duto, akoby z veľkej diaľky. „Ja neviem, kde je Natalie. Neviem, či je mŕtva, alebo žije. A nevie to ani Jed. Nevie to nikto z nás.“ Došli sme na chodník z drveného kameniva. Cookie odbočovala doľava. „Ešte niečo, Jake.“ „Čo?“ „Ak sa vrátiš, už ti život nezachránim.“ Cookie zdvihla ruku, v ktorej držala zbraň. „Ukončím ho.“