danmen

17

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
O mně

literatúra, cestovanie, fotografovanie, klasická hudba

Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
O mně

literatúra, cestovanie, fotografovanie, klasická hudba

Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Zobrazit více

Moje srdcovky

Moje odznaky

Moje aktivity

17
17

Danuša Meňhartová napsala recenzi

26.05.2022 23:27

1, 2 alebo 3 hviezdičky? To je otázka! Výtvarné prejavy hlavnej postavy sú viac ako úsmevné - kreslené ceruzkou, poskladané na čo najmenšie kúsočky - a nakoniec to vedie k samostatnej výstave. Nemecká autorka Lotte Römer si však našťastie zvolila aspoň pekné prostredie a zaujímavé aktivity (v ktorých sa aj takmer stratili preerotizované pasáže (rozumej pasáže za účelom zvýšenia predajnosti) záujmy a postoje u väčšiny postáv. Výsledok - celkom príjemná oddychová knižka, po ktorej som siahla po pár knihách s témou 2. svetovej vojny a po pár "klasických" detektívkach. Splnila svoj účel - nič viac som od nej nečakala. Oddych od ťaživejších tém, gúglenie a hľadanie ubytovania v gardskom okolí. Len tie opisy kreslenia sú naozaj viac než úsmevné (možno si niektorí budú klopkať aj na čelo).

Číst víc

17
17

Danuša Meňhartová napsala recenzi

24.05.2022 15:36

Austrálska autorka Natasha Lester na svojej stránke uvádza: "Historickú fikciu som začala písať v roku 2016. Spája v sebe moju vášeň pre históriu, výskum, cestovanie, módu a písanie príbehov žien, ktoré razili cestu." Dům na Riviéře je druhou knihou tejto autorky, ktorú som čítala. Zaujala ma. Je v nej história, cestovanie, móda a zobrazuje v nej aj odvahu žien v tragickom období. Strieda v nej dve časové línie - obdobie 2. svetovej vojny a obdobie o 80 rokov neskôr. V roku 2014 vznikol dokumentárny film Muž, ktorý zachránil Louvre. Aj Natasha Lester vo svojej knihe píše aj o skutočných ľuďoch, ktorý sa na záchrane umeleckých diel podieľali. Opäť (tak ako v knihe Skříň plná Diora) zozbierala množstvo materiálu z obdobia 2. svetovej vojny, pričom dokázala prepojiť skutočné a fiktívne postavy. Pred čitateľa/čitateľku stavia ľudské tragédie, ľudské odhodlanie, zradu, lásku, do pútavej čitateľskej formy. Ale myslím si, že mnohých z čítajúcich bude inšpirovať k tomu, aby sa pokúsili nájsť si informácie o udalostiach spojených so záchranou francúzskeho umenia, o ktorých autorka píše.

Číst víc

17
17

Danuša Meňhartová napsala recenzi

21.05.2022 15:06

Prvýkrát som knihu Rozsudok ulice (slovart) čítala pred 6-7 rokmi. V súčasnosti na netflixe beží seriál Advokát, z väčšej časti spracovaný na základe tejto knihy. Už po prvej časti 10-dielnej série pod názvom Zpátky v sedle som po rokoch opäť siahla po tejto knihe (knižka, je knižka a bola som zvedavá, aký bude koniec). Nebola som sklamaná. M. Connelly vie napísať napínavú knihu aj zo súdnej siene, pričom príbeh stavia predovšetkým na advokátovi M. Hellerovi. Autor, podobne ako pri "boschovkách", nestavia príbeh na výdobytkoch vedy a techniky, ale na klasickej práci zbierania materiálu, intuícii a spájaní súvislostí na základe vedomostí a skúseností.

Číst víc

17
17

Danuša Meňhartová napsala recenzi

19.05.2022 00:41

Autorku Sophie Villard zaujal spôsob života, okruh myslenia a správania hlavnej postavy tejto knihy. Je zaujímavé dozvedieť sa o živote umelcov počas 2. svetovej vojny. Ale nevedela som si knihu vychutnávať. Hoci v nej boli zaujímavé informácie o mnohých významných umelcoch toho obdobia. Prednedávom som videla film podľa autobiogafickej knihy od autora Josepha Joffa. Ide o dve neporovnateľné knihy. U Joffa ide o holé prežitie každého dňa. U Villardovej ide o čo najpríjemnjšie prežitia času vo Francúzsku, kým sa Guggenhaimovcom nepodarí odletieť do New Yorku v malom luxusnom lietadle (otočné kreslá, nápoje, ...) V poslednom čase vydavatelia vydali pomerne veľa lepších a aj veľa horších príbehov o tejto desivej dobe. Aspoň mne sa vždy zdala táto doba desivá a vždy sa mi bude zdať desivá. Preto čítanie tejto knihy ma znechucovalo. Možno je to spôsobené aj tým, že zbierku diel vystavených v malom múzeu v Benátkach v budove ležiacej na Canal Grande, som asi nepochopila - nenechala vo mne pečiatku. Nezaujala ma. Videla som oveľa zaujímavejšie expozície a sú expozície, do ktorých sa rada vraciam. V benátskom "Guggenheime" som bola len raz. Ako som vnímala hlavnú postavu PG? Ako samoľúbeho, do seba zahľadeného, prekomplikovaného "fracka", ktorý má k dispozícii množstvo peňazí. Sama postava v časti knihy rozmýšľa na tým, či je frivolná. Ako pôsobila svojím konaním a prístupom k životu na mňa? Sebastredná, rozmaznaná, sebapresadzujúca, zakomplexovná, teatrálna, extravagantná ktorá potrebuje na seba za každú cenu upútavať a neustále má potrebu presadzovať svoj názor a svoje postoje. Svojimi názormi, svojimi vzťahmi k vyznávaniu hodnôt, svojimi vzťahmi k mužom i ženám. Sedieť na terase v Paríži a popíjať v kruhu "bohémskych" priateľov šampanské a pritom hľadieť na unikajúcu rodinu s troma malými deťmi a 80-ročnou nevládnou babkou, A PG len "odvrátila zrak a rychle do sebe obrátila skleničku" (a takýchto motívov je v knihe opísaných viac než dosť) - toto zachytenie "deja" bola pre mňa silná káva. Hľadanie vhodného ubytovania (samozrejme, že luxusného, blízko mora a množstvom prírody) počas čakania na doklady a odlet do Ameriky - to sú paradoxy doby a paradoxy spôsobené peniazmi. Tých pár viet, podľa ktorých sa hlavná postava zaoberala aj vážnejšími témami alebo otázkami, bolo v celom kontexte knihy viac ako paradoxných a nedôveryhodných. Aspoň pre Európu 20. storočia.
Zopár citátov: "To ale nevadí. Ode dneška si přestane kupovat nové šaty, nebude tak často chodit do restaurací." "Pro dnešek svou práci odvedla a může odpočívat. Nekoupila jen jeden obraz, ale hned tři. Tři obrazy od Dalího!" "Hostinský musel pro zaprášenou láhev dojít až do nejhlubšího sklepa, protože tu už celé měsíce nikdo neměl chuť nic slavit." (samozrejme okrem PG a jej umeleckých priateľov).

Číst víc

17
17

Danuša Meňhartová napsala recenzi

13.05.2022 22:01

Na jeden dych. Po prečítaní Hodiny duchov mám pocit, že je to jedna z najlepších konelyoviek. Autor opäť postavil príbeh na “klasickom” vyšetrovaní, bez nadmerného využívania IT. Bez nadmernej a detailnej prezentácie násilia. Jeho vykreslenie rôznorodých charakterov jednotlivých postáv korešponduje s dobou, ktorú žijeme. Úsmevná (aspoň pre mňa) bola pasáž o “funkčnom” použití elektromobilov v práci polície. Pri čítaní poďakovania ma napadla myšlienka, či nejde o rozlúčku s čitateľmi. Sebecky dúfam, že nie, pretože detektívky M. Connellyho patria od jeho “objavenia” sa na našom (alebo českom) trhu k mojim najobľúbenejším v tomto žánre.

Číst víc

17
17

Danuša Meňhartová napsala recenzi

11.05.2022 18:34

Jedna z hlavných postáv knihy sa rozhorčuje nad kritikou svojho diela: "Napísať dobrý oddychový román totiž vôbec nie je také jednoduché." Autor v doslove knihy píše: "Milujem šťastné konce ...", neskôr píše "Dovtedy si prajem, aby ste pri čítaní Času čerešní prežívali rovnaké šťastie, aké som ja pociťoval pri písaní." Neustále tápania a vnútorné otázky mi prekážali, ale napriek tomu som knihu dočítala. Opäť som si kládla otázku "kam až klesnem". Dve hviezdičky dávam za pár zaujímavých myšlienok a možno prostredia, v ktorom sa dej knihy odohráva. Páčilo sa mi aj slovo "vankúšománia". A aj ja mám rada (ako jedna z postáv) Normandiu, pretože "vzduch je lepší a odvšadiaľ ďaleko dovidieť".

Číst víc

17
17

Danuša Meňhartová napsala recenzi

09.05.2022 12:17

Duo Bosch a Haller sa M. Connellyovi vydaril. Kniha Druhá strana stojí - aspoň pre mňa - aj za druhé prečítanie. Bosch je skúsený detektív, ktorý uznáva pravidlo fair-play. Od seba a aj od druhých. Jeho nevlastný brat Haller je "rôznofarebný". Svoju prácu berie vážne, snaží sa všetko urobiť pre klienta, pre seba, a ak urobí niečo aj pre správnu hru, tak je to bonus, z ktorého máme my čitatelia dobrý pocit. Pri Boschovi nie sú potrebné kopy mŕtvol a hektolitre krvi, a v deji nemajú dominantné miesto ani technologické výdobytky vedy a techniky. V tejto knihe sa musí spoľahnúť predovšetkým na seba.

Číst víc

17
17

Danuša Meňhartová napsala recenzi

08.05.2022 16:10

Moja najobľúbenejšia "psia" knižka Zdeny Frýbovej. Vzťahy v široko rozvetvenej rodine pod jednou strechou, s množstvom pomerne ťažko zvládnuteľných psov, a častokrát aj detí, sú viac ako úsmevné. Mnohé dialógy sú v našej rodine známe - potřebujeme spoustu lásky a spoustu jídla. Som rada, keď ma kniha dokáže nahlas rozosmiať.

Číst víc

17
17

Danuša Meňhartová napsala recenzi

08.05.2022 15:55

Robin a Robin druhý a jeho rodina mám uložené v poličke tak, aby som mohla po nich siahnuť, keď si chcem nielen oddýchnuť, ale sa aj schuti zasmiať. Všetky "psie" knižky Zdeny Frýbovej ma často priviedli k slzám a dlhotrvajúcemu smiechu.

Číst víc

17
17

Danuša Meňhartová napsala recenzi

08.05.2022 15:50

Takmer všetky knihy tejto autorky máme v knižnici. A tie, ktoré nemáme, tak som čítala vďaka naším priateľom, alebo dobre vybaveným knižniciam. Robin, Robin druhý a jeho rodina a Malinkatý kretén patria k tým knihám, po ktorých dokážem opakovane siahnuť. V Malinkatom kreténovi je trochu viac politiky, ale aj tak všetky "psie" knižky ma často priviedli k slzám. Od smiechu. A to je dobre.

Číst víc

„Richard si všiml, že události jsou zbabělé: nikdy nechodí samy. Vždycky se jich nahrne celá řada a zasypou ho najednou.“

Nikdykde - Neil Gaiman
Nikdykde
Neil Gaiman