Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Aj ja sa musím pridať k tým čitateľom, ktorí sem už napísali, že knihu nedočítali do konca. Kúpila som si ju na odporučenie, ale po prečítaní takmer 3/4 knihy som nedokázala identifikovať jednu hodnotnú myšlienku, ktorú mi kniha dala. Našla som tam asi 3-4 zaujímavé príbehy, kedy som sa trocha "začítala", ale inak ma kniha vôbec nebavila.
Na túto knihu som sa veľmi tešila, no po prečítaní musím zhodnotiť, že som očakávala niečo iné. Chestertona považujem za veľkého spisovateľa (jeden z mojich obľúbených) a v minulosti ma od neho očarili Ohromné maličkosti. Tie ma nesmierne oslovili myšlienkou, dĺžkou či štýlom písania. A od Detektívnych príbehov otca Browna som čakala niečo podobné. Jednotlivé príbehy mali na môj vkus dlhý začiatok, v ktorom som sa mierne strácala a tiež trocha nudila. Príbehy na seba nenadväzujú, každý má iné postavy (okrem o. Browna) a to si samozrejme vyžaduje uvedenie čitateľa do obrazu. Rozuzlenie je bezpochyby najlepšou časťou príbehu, ale niekedy som príbeh dočítala, len kvôli tomu, že som už len chcela vedieť, čo sa v skutočnosti stalo. Chesterton stále patrí k mojím obľúbencom, ale táto kniha nebola tá “správna šálka kávy“ pre mňa.
C.S. Lewis patrí k mojím obľúbeným autorom a ešte sa mi nestalo, aby ma prečítanie nejakého jeho diela sklamalo ... a ani táto kniha nebola výnimkou.
"Kým nemáme tvár" som si vypýtala ako vianočný darček a ani som si len dopredu nezistila o aký typ literatúry ide (Lewisa mám veľmi rada a teda mi na tom až tak nezáležalo a popravde som čakala nejakú klasickú filozofickú "lewis-ovku", ktorá mi dá množstvo podnetov na premýšľanie a zamýšľanie), no po prečítaní prvých pár strán, som bola veľmi milo prekvapená, pretože som zistila, že ide o román a ešte k tomu so zaujímavým námetom. Ja osobne som "klasický román" od Lewisa ešte nečítala a toto bola zaujímavá a príjemná zmena. Musím, ale povedať, že autor sa nezaprie a aj napriek rýchlemu románovému čítaniu je kniha plná myšlienok, ku ktorým by sa mal určite čitateľ vrátiť aj po prečítaní samotnej knihy.
Knižku som prečítala veľmi rýchlo (v priebehu 3 dní), pretože som chcela vedieť, čo sa stane s hrdinami a ako dopadne celý dej. Autor ma udržal v napätí resp. čitateľskom zápale od prvej až po poslednú stranu.
Keď som knihu dočítala, tak som si na internete pozrela stručný rozbor diela a tiež zopár recenzií a našla som aj pozitívne aj negatívne – a úprimne chápem dôvody jednej aj druhej strany. Ja osobne sa prikláňam k tým, ktorí dielo vysoko ocenili, ale značný podiel má na tom určite fakt, že som veriaca. Verím, že aj pre neveriaceho čitateľa dokáže byť kniha pútavá, ale myslím si, že veriaci človek v nej nájde obsah, ktorý je pre ateistu ťažko uchopiteľný. Tiež je pravda, že táto kniha, ako som už na začiatku spomínala, je iná než ostatné Lewisove diela... aj napriek deju je totiž omnoho viac abstraktná či menej jednoznačná.
Suma sumarum však toto dielo hodnotím veľmi vysoko a určite sa k nemu ešte vrátim.
