Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Volám sa Linda a to, že rada čítam knihy je asi jasné. Pokiaľ zrovna nemám chuť čítať tak si rada pozriem nejaký seriál alebo film.
Milujem dobrú hudbu a playlisty ku knižkám. A true crime podcasty.
Som milovníčka psov, doma ich mám dvoch a aby sme žili v rovnováhe, tak aj dve mačky.
Taktiež som introvert, moji najlepší priatelia sú tí z kníh a knihy sú mojim únikom z reality. Hľadanie si kamarátov v realite je už vec druhá…
Milujem ovocné čaje, sladkosti, jedlo a posteľ.
Ešte aj rada plávam, behám a lyžujem.
K YA ma priviedla Selekcia a k fantasy Sarah J. Maas.
Moje kolekcie kníh sú zoradené podľa toho čo som za ten mesiac prečítala a ku všetkým sa snažím vždy napísať aj recenziu aj keď mi to väčšinou nejde, lebo radšej čítam než píšem recenzie.
2023- 114 read books
Goodreads: _linduska
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
2.5*
Prvá polovica knihy ma nadchla, aj keď na môj vkus odsýpala príliš pomaly. No brala som to tak, že autorka chcela aby sme hlavnú postavu poriadne spoznali a pochopili jej správanie. To sa jej aj podarilo, psychologicky na mňa autorka zapôsobila a obtočila si ma okolo prsta. Zvrat v strede ma vlastne prekvapil, aj keď sa dal čakať. Od polovice ma však kniha prestala baviť, Sam ako rozprávač ma nezaujal a nebavil. Koniec bol veľmi kostrbatý a nedotiahnutý. Sociopat mal potenciál byť dobrá a pútavá kniha, u mňa ostal nevyužitý, no verím, že si nájde svojich čitateľov.
2.5*
Prvá polovica knihy ma nadchla, aj keď na môj vkus odsýpala príliš pomaly. No brala som to tak, že autorka chcela aby sme hlavnú postavu poriadne spoznali a pochopili jej správanie. To sa jej aj podarilo, psychologicky na mňa autorka zapôsobila a obtočila si ma okolo prsta. Zvrat v strede ma vlastne prekvapil, aj keď sa dal čakať. Od polovice ma však kniha prestala baviť, Sam ako rozprávač ma nezaujal a nebavil. Koniec bol veľmi kostrbatý a nedotiahnutý. Sociopat mal potenciál byť dobrá a pútavá kniha, u mňa ostal nevyužitý, no verím, že si nájde svojich čitateľov.
Námet knihy ma veľmi zaujal a preto som sa rozhodla prihlásiť do štafety, no od knižky som čakala viac. Niečo ako druhú Divergenciu. Prišlo mi, že sa točila dokola a mala veľa hluchých a zdĺhavých miest aj napriek zvratom. Oceňujem, že knižka nepresiahla 300 stránok a koniec ma navnadil aj na druhý diel.
Druhý diel teda moju mienku o sérii moc nepozdvihol. Prvá polovica sa vliekla ešte viac, od druhej sa to už trošku rozbehlo. Veľmi ma bavilo čítať o nových postavách, ktoré nám tu pribudli. Dej je za mňa veľmi slabý, tretí diel už čítať neplánujem(keďže nie je preložený), ale máme tu otvorený koniec, takže ma to trochu nahnevalo. 400 strán už mi prišlo veľa, tiež by stačilo tak 300, bolo to zbytočne naťahované. Keby však bol preložený aj tretí diel, asi by som ho prečítala, lebo ma zaujíma vyvrcholenie série a osudy postáv.
Toto bola taká oddychovka pri ktorej som vypla. Už dlho som nečítala detektívku, v ktorej by neboli takmer žiadne prvky trileru. Jej dej si nebudem moc dlho pamätať, koniec bol dosť predvídateľný a v postavách som mala dosť chaos. Začalo sa to rozbiehať pomalšie a dlhšie trvalo, kým sa udiala nejaká akcia. 230 stránok je tak akurát a koniec dobre napísaný. Ku knižke by som sa už asi nevrátila, ako celok fajn. Ďakujem za možnosť zúčastniť sa štafety:)
„Do každého úderu musíš vložiť dostatok sily a nesmieš poľaviť. Začneme tým, že túto silu získaš.“
4,5*
Druhý diel bol pre mňa lepší ako ten prvý. Cardan je neskutočné zlatíčko, milujem jeho zakamuflované emócie skryté medzi riadkami. Čo by som vôbec nečakala, že ma to množstvo politiky bude tak baviť a že mi naozaj slowburn romantická linka nevadí, ale naopak si ju užívam. Dostala som sa aj do toho sveta a spoznala všetky vedlajšie postavy a teším sa na posledný diel.
4*/5*
Od autorky som už čítala Dcéru zimy, ktorá bola úžasná a užila som si ju o trochu viac než Syna podsvetia. Zatiaľ čo tá, bola pre mňa rozprávková, Syn podsvetia mi prišiel ako niečo úplne odlišné, no itak známe. V knihe máme výpravu piatich postáv do podsvetia, každý má vlastné dôvody prečo tam ide, no ich príbehy sa postupne odhaľujú a dozvieme sa o nich viac a viac. Miestami mi knižka prišla zdĺhavá a trošku slabšia ako Dcéra zimy, ale ako fantasy so slovanskou mytológiou je to skvelé a veľmi mi sedí štýl písania. A samozrejme nesmiem zabudnúť zmieniť kopec citátov a myšlienok, ktoré boli zasadené do riadkov.
„Niekedy nestačí len starať sa o veci s láskou. Občas o ne musíš zabojovať.“
„Ak vám čierna mačka skríži cestu, neznamená to nešťastie. Znamená to len, že sa náhli do podsvetia.“
„Ak chceme lietať, najprv skočíme do prázdna, potom roztiahneme krídla.”
„Aj tí najsilnejší majú právo byť zraniteľní. Aj tí najodvážnejší majú právo na strach.“
„Hnev nie je zlý. Hnev môže byť prospešný. Musí však byť správne nasmerovaný.“
Kniha sa mi páčila, aj keď už ku koncu to bolo na môj vkus až príliš paranormálne a ocenila by som, keby sa skončí o pár strán skôr. Dejová linka z minulosti ma bavila oveľa viac ako tá z prítomnosti a tešila som sa na ňu. Zo začiatku bola kniha dosť zmätkujúca, ale postupne sa vysvetlili príbehy skoro všetkých. Občas som mala pocit, že sa dej veľmi ťahá a koniec som vďaka poznámkam od ostatných štafetárok z časti uhádla, ale ten plotwist na posledných stranách bol neskutočný. A tiež aj pritiahnutý za vlasy, ale to celá kniha. Postavy mi skoro vôbec k srdcu neprirástli, skôr prekážali. Vlastnosti trileru tu splnilo, občas som sa cítila fakt nepríjemne, že to, čo sa stane sa nedá oddialiť a príde to. Knižka však bola trochu iná ako ostatné a ja som rada, že som si ju mohla prečítať v štafete.
5/5*
Krásny, originálny a poetický príbeh. Donútil ma zastaviť, vychutnať si okamžik a zamyslieť sa a naplnil vnútorným pokojom a vďakou. Autorka si krásne hrala so slovami, klavírne skladby boli prekrásne tak ako metafory či prirovnania. Knižka niesla veľmi pekné poslanie a hlboké myšlienky. Všetkých 9 poviedok do seba zapadlo, páčilo sa mi, ako to autorka vymyslela. Neviem vôbec povedať, ktorá sa mi páčila viac a ktorá menej, pretože to pre mňa nebolo každá samostatnou poviedkou, ale jedným uceleným rozprávaním života, plným lásky, nádeje, strachu, odpustenia, ktorý sa čítal sám.
„Někdy se nám jeden dobrý skutek může po letech vrátit v tak veliké míře, že nepoznáme, že jsme byli tím, kto pohnul prvným dílkem zvonkohry.“
„Nikdy bychom neměli zapomínat na to, že naše činy mají následky a že i úsměv může být zbraní. Že i malí krůček z komfortní zóny může mít velikou cenu.“
„V tom jsou sestry a kamarádky nejlepší. Umí držet pohromadě dokonce i v bahně. Teda zejména v bahně.“
Táto knižka si ma svojou originalitou získala. Jej dej sa odohráva v bažine, v 50. a 60. rokov 20. storočia. Kniha načrieva do tém ako osamelosť, domáce násilie, alkoholizmus, predsudky a diskriminácia, ktoré vzápätí zjemňuje opismi prírody a zvierat v nej žijúcich. Vystriedala vo mne emócie ako nádej, smútok, ľútosť, hnev, ale aj obdiv či viera v ľudské dobro.
Dozvedela som sa o zvieratách, ktoré som ani netušila, že existujú a knižka ma naplnila takým vnútorným pokojom. Vedľajšie postavy vo mne prebudili presne také pocity aké mali a detektívna zápletka bola obzvláštnenie a veľmi ma bavila, aj keď som jej vyvrcholenie predvídala. Čakala som, že pre mňa bude kniha trošku viac emotívna a hoci som nad ňou pár večerov rozmýšlala, nezanechala vo mne hlbšiu stopu, preto uberám 1 hviezdičku.
