Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som introvert, ktorý rád prežíva príbehy extrovertných ľudí.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
No! Smutná knižka. Veľmi smutná, hlavne ľudia, ktorí majú deti, môžu prežívať tento príbeh ťažko. Na začiatku sa mi zdal spôsob reči autorky dosť strohý, časom sa to však rozplynulo. Zároveň som sa dlho trápila s tým, že mi uchádzali nejaké spojitosti medzi jednotlivými osobami. Ale postupom času ma kniha začala baviť viac a viac. Autorka píše výrazne poeticky a dokáže čitateľa preniesť do prostredia, o ktorom hovorí.
Gabriel García Márquez vie písať veľmi zaujímavo a ešte z čias puberty mám na jeho dielo Láska v čase cholery krásnu spomienku v mojej čitateľskej duši. Avšak táto kniha ma až tak nezaujala. Začiatok super, hneď sa ukazuje jeho majstrovstvo pisateľa. Dostávam sa okamžite do prostredia a do doby, v ktorom sa dej odohráva. Avšak veľmi rýchlo autor stráca moju pozornosť a takéto pasáže sa striedajú celú dobu, čo som knihu čítala. Miestami má autor moju plnú pozornosť, ale veľmi rýchlo ju stráca a tak stále dokola až po samotný záver. Očakávala som od knihy asi viac osobných intímnych pasáží ako politických úvah.
Kniha pekne nadväzuje na Eriksonov bestseller Obklopený idiotmi. V tejto knižke sa dočítate, ako nájsť svoje prečo a dopracovať sa krok po kroku do víťazného cieľa. A aj keď ešte nie ste pripravení začať meniť svoje ja k lepšiemu a silnejšiemu, určite sa oplatí prečítať.
Metóda DISC veľmi dobre vysvetlená pre bežného človeka. Mne pomohla oveľa viac pochopiť ľudí okolo seba. Je to občas aj vtipné, ako si človek spätne prehráva situácie s konkrétnymi ľuďmi. Chovanie iných, ktoré ma predtým dokázalo rozhodiť teraz vnímam inak. Za mňa výborná kniha, ktorú som si najprv len požičala, ale po prečítaní som ju musela mať vo svojej knižnici.
Pred koncom knihy som už síce vedela, ako kniha dopadne a kto je za tým všetkým, ale aj tak nemôžem Joy uprieť jej neskutočný talent na písanie. Veľmi mi sedí jej štýl písania. Číta sa to tak ľahko. Obdivujem, ako dokáže pracovať s psychológiou postáv. K autorke som sa dostala ešte na základnej škole a myslím, že navždy zostane medzi mojimi obľúbenými autormi, aj po štyridsiatke, aj na starobu.
Tematika, ktorú Miška Hajduková vo svojich knihách rozvíja mám obľubujem. Je veľmi silná a zanechá v človeku istú stopu. Musím súhlasiť s určitými recenziami predo mnou, že pasáže, ktoré boli písané rukou, boli veľmi pútavé a hnali ma dopredu. V ostatných častiach som sa však občas trochu strácala. Ale bola tam aj časť, ktorá ma dojala, takže celkové hodnotenie knihy je viac ako dobré.
No, keď som začala čítať túto knihu, tak som si vravela, že isto-iste druhý diel čítať nebudem. Kniha mi prišla v podstate bez nejakého deja, rozvláčna, skôr poviedková. Vhodná pre tínedžerky, nie pre 40 ročnú ženu. Ale nečítala sa vôbec zle a teraz, keď som ju dočítala, už pokukujem po druhom diele :D
Začiatok knihy bol taký rozpačitý. Musela som si chvíľku zvykať na štýl písania autorky. Mala som obavy, že kniha bude povrchná. Ale postupom času som si zvykla, dej sa začal veľmi zaujímavo zapletať a už som sa tešila na každú chvíľku, keď si budem môcť knižku čítať.
Knižočka je kategorizovaná ako 3+, ale určite zaujem aj oveľa mladšie detičky. Ľahkou a hlavne veselou formou sa deti naučia farby a názvy oblečení, ale aj pomenovanie členov rodiny. Toto je presná tá z knižiek, ktorú dieťatko chce čítať dokola, učiť sa a zapájať sa do čítania.
No. Toto je už druhá knižka, ktorú sme doma od tejto spisovateľky mali a prečítali sme ju sťažka iba raz a viac sme sa k nej už nevrátili. Vizuálne mi príde veľmi atraktívna, ale niečo jej chýba. Dej nedokáže udržiať pozornosť 3-ročného dieťatka a ja som si tiež na konci knihy nepovedala žiadne wau.
















