Knihy
E-knihy
7

Dávid Miláček

Moje odznaky

Moje aktivity

7
7

Dávid Miláček napsal recenzi

13.07.2019 13:21

Dlho som premýšľal, ako túto recenziu napísať, aby vynikla pravá podstata knihy, pretože si to právom zaslúži. Neponúka sa tu odborný, či technický opis Černobyľskej tragédie. Škoda? Nemyslím si. Kniha totiž ponúka ďaleko viac. Nezameriava sa ani tak na haváriu v globálnom merítku, ako skôr poskytuje pohľad na osobnú tragédiu množstva jednotlivcov, ktorí zažili černobyľ na vlastnej koži. Hoci v nej môžeme nájsť aj rozprávanie o fyzickom utrpení, kto by čakal 320 strán o dramatickom opise posledných dní ľudí, ktorí dostali akútnu chorobu z ožiarenia, na svoje si celkom nepríde. V žiadnom prípade nechcem marginalizovať fyzické utrpenie týchto ľudí, ale bolo by to príliš lacné – autorka ide totiž oveľa hlbšie. Ide o výpovede desiatok ľudí, ktorým sa po výbuchu černobyľskej atómky kompletne a natrvalo zmenil život. Či už to boli hasiči, likvidátori, ich rodinní príslušníci, civilisti alebo (v dobrom slova zmysle) jednoduchí vidiečania (často seniori), ktorí nechápali ako im radiácia, ktorú nie je vidieť, cítiť a počuť môže ublížiť a preto ostali žiť v zamorenom území, mnohí až dodnes, no mnohí tiež opustili nie len svoj dom, ale hlavne domov. Ide o ich pohľad na vec, o ich myšlienky, o ich svedectvá, nebojím sa povedať o ich najhlbšiu spoveď. Práve pre toto sa niekomu kniha môže zdať nezaujímavá, nudná, či ako „rozprávanie psychiatrických pacientov“. Totiž, tieto výpovede treba čítať na inej úrovni - nie len ako poučku o Archimedovom zákone. Myslím si, že táto publikácia je prínosná pre každého – azda starších čitateľov, ktorí zažili bývalý režim ani tak neprekvapí, ako všemocne sa súdruhovia snažili túto haváriu a jej dôsledky ututlať a bagatelizovať, ale mladším (vrátane mňa) sa nad zvráteným zmýšľaním vtedajších mocipánov musí zastaviť rozum. Táto kniha by mala byť mementom pre súčasné aj budúce generácie a povinným čítaním pre každého, komu minulosť, súčasnosť a budúcnosť nie sú ľahostajné.

Čti víc

7
7

Dávid Miláček napsal recenzi

30.11.2018 16:21

Vidím, že na toto upozorňujú viacerí čitatelia, ale pripojím aj svoj názor. Keď som prvýkrát prečítal Strach, toto slovo u mňa nadobudlo nový, hlbší rozmer. Pri čítaní sa mi stalo, že som musel knihu na chvíľu odložiť, predýchať, zasvietiť o jednu lampu naviac, skontrolovať, či nemám pred dverami kôpku mliečnych zubov a až tak pokračovať v príbehu. "Pecka," povedal som si po prečítaní a ešte vždy sa obzeral ponad plece, či niekde za mnou nestojí TO. Čo TO? No skrátka TO. A to bol kameň úrazu tejto knihy. Po čase som sa dostal k Stephenovi Kingovi a jeho preslávenej "útlej" knižke s názvom TO a vtedy som zistil, ktorá bije. Uvedomil som si, že tento príbeh som už niekde čítal. Len s tým rozdielom, že dej sa namiesto amerického Derry odohrával v Ružomberku, jeden z hlavných hrdinov sa nevolal Bill, ale Jožo a kniha nemala niečo vyše tisíc strán, ale iba okolo 300. Škoda, no za toto dávam hviezdu dole. Nebyť tohto "požičaného" príbehu dám plný počet. Natíska sa tu však legitímna otázka: ak som čítal TO, mám si prečítať aj Strach? Podľa mňa áno, oplatí sa. Zasadenie príbehu do slovenského prostredia mi, ako liptákovi, hoci nie ružomberčanovi, dodalo zvláštny druh napätia a zimomriavok a preto knihu odporúčam.

Čti víc

7
7

Dávid Miláček napsal recenzi

30.11.2018 15:55

Presne takto by som definoval pocity, ktoré vo mne ostali po prečítaní tejto knihy. Na jednej strane chápem čitateľov, ktorí na ňu nedajú dopustiť, na druhej aj tých, ktorí ju zatracujú. Začnem tým lepším: začiatok (cca 40 strán) veľmi dobrý, črtá sa z toho kvalitný príbeh, záver sa síce dal tušiť, ale dajme tomu. Zvyšok knihy je, povedzme to diplomaticky, rozpačitý. Celkom určite nemožno autorovi uprieť schopnosť vystavať príbeh na jednom mieste s neveľkou rozlohou, ale donekonečna sa opakujúce myšlienkové pochody hlavného hrdinu začínajú byť po čase nudné a po trošku dlhšom čase, pardon za výraz, otravné. Nebyť niekoľkých svetlých miest, kde sa nachvíľu vymaníme z bludných úvah mladého horolezca, začal by som aj ja preskakovať riadky, odseky, ba aj strany. Pri troch predchádzajúcich knihách z tejto Karikovej série som sa miestami aj bál - pri Priepasti som sa bál jedine toho, kedy zase uvidím slovo "sprunggeist". Autor sa síce vyjadril, že takýto štýl písania bol zámerom, ja si však skôr myslím, že to jednoducho nevydalo... ale stáva sa, dosť bolo kritiky. Nakoľko mám autorovu tvorbu rád, dám tri hviezdy. Záverom: nedovolím si povedať, že by to boli vyhodené peniaze, no zrejme viacerí fanúšikovia a čitatelia ostanú sklamaní, pretože kniha nemusí sadnúť každému. Pred kúpou odporúčam zhodnotiť všetky pre a proti, podľa mnohých prínosných recenzií.

Čti víc

7
Dávid Miláček

Dávid Miláček Nepřečtená

12.10.2017 18:53

„Dobrý román říká pravdu o svých hrdinech, špatný o autorovi.“

Gilbert Keith Chesterton