Bibiána Lieskovanová

5

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
O mně

čítam, prekladám, cestujem po svete a túlam sa po horách
https://www.instagram.com/the.art.of.reading_/ = môj knihstagram ♥

Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
O mně

čítam, prekladám, cestujem po svete a túlam sa po horách
https://www.instagram.com/the.art.of.reading_/ = môj knihstagram ♥

Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Zobrazit více

Moje srdcovky

Moje aktivity

5
5

Bibiána Lieskovanová napsala recenzi

23.12.2024 17:02

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

„Spýtala si sa ho, kde sa nakoniec našiel, a on sa zasmial. Ty si sa nesmiala. Nevedela si, že ľudia si jednoducho nemôžu vybrať nejsť na školu, že ľudia môžu životu aj diktovať. Bola si zvyknutá prijímať, čo život dáva, písať to, čo život diktoval.”

Ďalší knižný skvost od Chimamandy. MILUJEM jej knihy.

To, čo máš okolo krku je zbierka dvanástich príbehov, ktoré sa vám dostanú pod kožu asi preto si neviem vybrať najobľúbenejšiu, lebo vynikajúce sú všetky. Chimamanda sa prostredníctvom nich snaží riešiť viarecé naliehavé témy a problémy jej rodnej krajiny. V niektorých sa citlivo dotýka vzťahoch medzi mužmi a ženami zamýšľa sa nad starými tradíciami hľadania/dohadzovania manželov v Amerike za účelom získania víz a že skoro na nijakú z týchto dievčat v Amerike nečaká „american dream”: „Na také veci človeka neupozornili, keď mu dohadovali manželstvo. Nebola reč o žiadnom nepríjemnom chrápaní či o domoch, z ktorých sa vykľuli byty bez nábytku.” Tomuto svetu sa doslova vysmieva a pekne hovorí o svojom domove, kde síce panuje chudoba, no aj ľudia sú tam akýsi inakší.

Do popredia pravdaže vystupuje rasizmus, ktorý si svoje miesto smutne drží aj v 21. storočí. Predsudky, krivé obvinenia, bolesť, urážky… tým všetkým si musí dennodenne prechádzať národ Chimamandy.

Veľmi silné poviedky sú tie, v ktorých postava hľadá samú seba, svoju identitu. Blúdi v bludisku viacerých svojich masiek a nevie, ktorá je tá správna. Táto postava robí chyby, ale to je hádam ľudské. Obzvlášť sa mi páčil príbeh Súkromný zážitok v meste na trhu vypuknú rozbroje, všetci sa utekajú schovať. Chika nevie, kam bežať, keď ju zdrapne žena a spolu sa ukryjú pod jedným obchodom. Žena je moslimka, Chika je kresťanka. Má predsudky, dokonca sa cíti nadradene, veď raz bude z nej lekárka, prečo je teraz pokrytá prachom v smradľavom suteréne s nepriateľkou? Následne si však uvedomí, že táto jednoduchá žena, ktorá o sebe tvrdí: „Ja predavačka,” hovorí žena, „Predávam cibuľa.” jej bez rozmýšľania zachránila život a teraz jej ochotne ponúkla svoju vrchnú sukňu, aby si na ňu sadla. Viac k tomu netreba.

Jednoznačne odporúčam, kniha na zamyslenie!

Číst víc

5
5

Bibiána Lieskovanová napsala recenzi

23.12.2024 16:47

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

„Sediac na zemi, bol však stále v strehu: ticho je prirodzenou súčasťou temnoty, no nerátal s ráznou mĺkvosťou slnka. Vždy poznal slnko s hlasmi. Sedel teda nehybne, aby nič nevyplašil.”

Ani si nepamätám, kedy naposledy mi kniha dala tak zabrať. S touto som sa mordovala asi mesiac a ja vlastne ani neviem, o čom som to čítala. Ale ideme na to pekne poporiadku.

• Príbeh je o Martimovi, ktorý spáchal zločin, uteká pred spravodlivosťou a skryje sa do brazílskeho vnútrozemia. Nakoniec skončí na farme, ktorú vedie Vitória. Znie to celkom normálne však? Ale čoskoro som zistila, že spôsob, akým je román napísaný… je maximálne výnimočný a nejde o bežnú detektívku. Martim sa na základoch zločinu snaží začať úplne odznova, chce si „vybudovať svoje nové ja”. Toto budovanie začína hlboko v jeho hlave a niektoré myšlienkové pochody sú nanajvýš zaujímavé (a pre mňa aj nepochopiteľné). Pomaličky sa dostáva až k otázkam slobody a postavenia jednotlivca v spoločnosti, naráža na hranice jazyka a Clarice potláča vonkajšie prostredie úplne do úzadia. Do príbehu sa zapletú aj ďalšie postavy Ermelinda, Vitória, Francesco, ktoré spája jeden stav osamelosť. Autorka chce tým možno naznačiť, že nikto z nás nikdy neprenikne do podstaty niekoho iného. A že čím niekoho viac poznáme, tým ho vlastne poznáme menej.
Jedna veta pekne vystihuje Martima: „Ten muž mal totiž vždy sklon padať do hĺbky, čo ho mohlo stiahnuť do priepasti.”

Je to zaujímavé dielo buď si ho zamilujete, alebo ho vyhodíte von oknom. Clarice je geniálna, ale ja som sa akosi nemohla dostať do jej slov, zo začiatku sa to dalo, bola som užasnutá, no potom som nechápala čoraz viac. Bolo to na mňa až primoc abstraktné a uletené. Aj napriek týmto mojim búrlivým pocitom vám dielo odporúčam, chyťte ho a prečítajte si aspoň pár strán, možno vám sadne a možno nie, v tom spočíva krása kníh, každý sa nájde v niečom inom.

Číst víc

5
5

Bibiána Lieskovanová napsala recenzi

23.12.2024 16:44

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

„A leto je s určitosťou naozaj celé o pomyselnom konci. Stále ho hľadáme, vzhliadame k nemu, smerujeme k nemu po celý rok, tak ako k horizontu, čo sľubuje západ slnka. Vždy hľadáme plne otvorený list, otvorené teplo, prísľub, že nebude dlho trvať a my si budeme môcť ľahnúť na chrbát a dovoliť, aby sa nám letí stalo; že nebude dlho trvať a svet k nám bude dobrý. Že naozaj existuje prívetivejšie finále, ktoré je nielen možné, ale aj isté, že existuje prirodzená harmónia, ktorá sa ti rozprestrie pri nohách, rozvinie sa ako slnkom zaliata krajina len pre teba. Ako keby tvoj čas na zemi bol odjakživa o radostnom ponaťahovaní všetkých svalov tela na vyhriatom kúsku trávy s dlhým sladkým steblom v ústach.”

Musela som tu citovať túto neskutočne trefnú pasáž, ktorá vyjadruje srdce tohto diela. Leto. Teplé dni. Ležanie na lúke a čas plynie pomaly ďalej.
V tomto príbehu máme viac postáv, no každá sa cíti osamelo svojím spôsobom. Každá sa teší na leto, ktoré prejde lúsknutím prsta a zas je tu zima, no ľudia potrebujú teplo, sú spoločenské tvory. Línie postáv sa ťarbavo prelínajú. Všímame si ich konanie v minulosti a to, aký vplyv malo na prítomnosť. Niektoré veci ľutujú. Nadávajú si, že nevyužili šance. Spomínajú si na ľudí dávno zabudnutých. Leto je celé akési nostalgické.

Na konci je veľmi pekná časť, keď sa vyberú traja úplne random ľudia na nočný výlet na miesto, kde podľa všetkého prebýval Einstein. Sledujú nočnú oblohu posiatu hviezdami, hádajú súhvezdia a užívajú si prítomnosť. Rozprávajú o vesmíre, ale aj o umení.

„Možno práve to je umenie. Niečo, čo na vás záhadne zapôsobí a vy neviete prečo.”

Hodnotia dnešnú spoločnosť:
„Napíš o tom, ako ľudia, ktorí nikdy neboli poriadne docenení, držia túto krajinu pospolu, nedala sa zastaviť Iris. Zdravotní pracovníci a iní každodenníci, doručovatelia, poštári a poštárky, ľudia pracujúci v továrňach, supermarketoch, tí, čo majú v rukách životy nás všetkých.”

O uväznení:
„… a že väzenie vždy ostane väzením, aj keď je august a obloha modrá.”

No a nakoniec mi nedá nespomenúť Einsteinovu vetu, ktorú rád cituje jedna z postáv, Robert:
„Zdá sa, že existuje sila, ktorú tela vyvíjajú na seba navzájom len samotnou prítomnosťou.”

Číst víc

Leto - Ali Smith, Veronika Klímová (ilustrátor), 2022
Leto
  • Ali Smith
4,7
291 Kč

5
5

Bibiána Lieskovanová napsala recenzi

23.12.2024 16:30

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

„Znečistili rieky. Vyrúbali stromy. Vyleteli do vesmíru v snahe nájsť viac zvukov a zdrojov energie. Zničili svoju vlastnú ľudskosť. Varili, piekli a zabíjali ako masoví vrahovia, udelili ceny a medaily za statočnosť šialencom a vrahom.”

Knihu Iracký mesiáš som objavila, keď som brázdila uličky knižnice. Zaujala ma takmer okamžite. Podľa opisu obsahuje neuveriteľne surreálne, brutálne drsné poviedky, ktoré sú vždy ukotvené v realite. Je to pravda? Podľa mňa určite, z niektorých poviedok mi bolo mierne nevoľno, niektoré ma nahnevali, vytočili, jednoducho vyvolali vo mne celú škálu pocitov a emócií. Stalo sa to naozaj? Alebo si tento príbeh autor len vymyslel? Autor má dosť svojský štýl písania, rád využíva symboly, hádanky, niekedy je ťažké určiť čo je čo a niekedy som sa v slovách strácala.
Na poviedkach sa mi však „páčilo” to, že obyčajné sa prelínalo s fantastickým a niekedy sú hlavnými postavami práve zvieratká, ktoré rozprávajú príbeh s obrovskou dávkou čierneho humoru. Preberajú témy ako vojna, smrť, bolesť, smútok, znásilnenie, život, brutalita.
Za srdce ma chytila asi každá poviedka.

Číst víc

5
5

Bibiána Lieskovanová napsala recenzi

23.12.2024 16:28

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Zakaždým, keď čítam toto dielo, ho ľúbim viac a viac. Je mi srdcu blízke aj môj život je mimoriadne spätý s prírodou.

Hájnik Libor sa vracia naspäť do rodnej obce. Spomenie si na svoju dávnu detskú lásku Zunu, ktorá taktiež vyrástla a on sa chce uchádzať o jej ruku.
„…pamätaj, že chlap má dve srdcia: jedno nosí sám pod košeľou, aby mohol hocikedy vykrvácať, a druhé mu ukrýva pod bielymi prsníkmi žena…”

Zuna je dieťa prírody, vetra, ohňa. Je to taká ľudská lesná víla. Lieči zvieratá, prebýva v horách, pozná každé steblo trávy. „Prežívala svoje premeny medzi mladinou ticho, osamote a v úzkosti, ako prežívajú krehké srnčatá.” O jej ruku však musí bojovať proti svojim sokom, jeden z nich je tajomný vlk. A tu naše dielo krásne prechádza do magična zrazu je všetko zahalené hmlou, v ktorej niečo striehne. Niečo, čo Zunu nechce len tak pustiť.
Hájnik to nemá ľahké. Zuna je spätá s kráľovstvom horskej prírody, duchov, tulákov. Naskytá sa otázka dokáže toto opustiť pre ľudský svet? Dokáže v ňom prežiť? A vôbec, túži po tom? Ja odpoveď tuším. Fascinujúce je, že nevieme, čo sa odohráva v jej hlave. Aj ona sa len sem-tam zjaví, niečo preriekne a už zas zmizne v hore. Je neskrotná, a to na nej milujem.

Švantnerove opisy prírody vám zoberú dych. Vtiahnu do deja. Opantajú vás. Jeho myšlienky som si musela poznačiť, niektoré sú fakt nádherné.
„Jaj, treba sa ponáhľať ku svetlu, kde je život, lebo tmou vládne smrť.”

Hlavnou postavou je síce Libor, ale deju panuje Zuna. Pokiaľ ľúbite magický realizmus, tajomnú prírodu, siahnite po tomto diele, dajte mu šancu a zistíte, či sa Zuna vymanila spod moci veľkého ducha hôr.

Číst víc

5
5

Bibiána Lieskovanová napsala recenzi

23.12.2024 16:27

V slovenčine nesie názov Veci, ktoré uvidíme, len keď spomalíme: Ako byť pokojní a vnímaví v uponáhľanom svete. Ako sa trefne píše na zadnej obálke svet sa pohybuje rýchlo, ale to neznamená, že sa musíme aj my. Kniha nám slúži ako sprievodca vnímavosťou, Haemin nám ako budhistický učiteľ ukazuje cestu k vnútornému pokoju, ktorý mnohí z nás tak dychtivo hľadajú. Kniha je rozdelená do ôsmych oblastí, môžete si vybrať práve tú, ktorú vaša duša potrebuje. Zároveň sú hlboké slová doplnené dychberúcimi ilustráciami.

Číst víc

5
5

Bibiána Lieskovanová napsala recenzi

23.12.2024 16:16

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Hľadáte romantickú knihu s vianočným nádychom, pri ktorej si maximálne oddýchnete? Tak v tom prípade siahnite po mojom najnovšom preklade, z ktorého mám obrovskú radosť.

Našimi hlavnými postavami sú Molly a Andrew priatelia sa už nejaký ten piatok, no ich tradícia je jasná stretnú sa len raz za rok, keď spolu letia z Chicaga, kde bývajú, domov do Dublinu. Počas sedemhodinového letu popíjajú hrozné šampanské, rozprávajú sa o tom, čo zažili počas roka. Mimoriadne si rozumejú, hovoria si doslova všetko.
Avšak tento rok je ich let pre snehovú kalamitu zrušený, Molly to veľmi neprežíva, nie je zrovna fanúšičkou Vianoc, no Andrew miluje Vianoce a nevie si predstaviť stráviť ich bez rodiny. Namiesto toho, aby zostali v Chicagu, Molly si za cieľ stanoví dostať Andrewa stoj čo stoj do Dublinu. Čaká ich „dobrodružná“ cesta, počas ktorej sa medzi nimi začnú prejavovať pocity, ktoré boli dlho potláčané. Má vesmír s nimi iné plány?

Kniha sa delí do podkapitol, niektoré vám dovolia nahliadnuť do minulosti našich hlavných hrdinov, kapitola Prítomnosť vam osvetlí, čo sa deje teraz. Síce sa prepletajú, no počas čítania vam v hlave nevznikne chaos. Hlavné postavy sú sympatické, veľmi vtipné (možno sa zasmejete aj nahlas) a príjemné. Pri tejto knihe si určite oddýchnete.

Odporúčam

Číst víc

5
5

Bibiána Lieskovanová napsala recenzi

23.12.2024 16:04

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

„… a ešte premýšľam aj nad tým, kto vlastne boli tie kmotričky a prečo sa postupne zabúda na to, že mali nadprirodzené schopnosti, pritom je to fakt zaujímavé a robí to z nich tie najfantastickejšie ženské osobnosti v dejinách.”

Tak toto bola mega príjemná jazda a ja som naozaj potrebovala dielo, pri ktorom si oddýchnem a zasmejem sa. A tu som sa zasmiala dokonca nahlas (dokonca v autobuse plnom ľudí).

Od Clémentine som čítala aj Jaternice, no tie ma až tak nevzali, mala som skôr zmiešané pocity, ale Huncútky som si dosť zamilovala. Autorka sa nás snaží vtiahnuť do huncútsky detektívneho príbehu, v ktorom sa snaží zistiť, kto boli kmotričky, čo bola ich úloha a kam zmizla všetka mágia? Začína to úplne nevinnne, no naberá to grandiózne rozmery. Clémentine sa nedarí zistiť, kto bol kmotričky Ľudovíta XVII. Všetko je akoby zahalené oparom kúzla, ktoré nechce prezradiť, čo sa v minulosti stalo s touto bytosťou. Následne si naša hlavná postava volá na pomoc rôzne ďalšie postavy, každá z nich je trafená správnym spôsobom, ide si svoje a vďaka tomu vzniká kopa vtipných a podarených momentov.

Z tejto knihy priam srší energia nabitá mágiou. Podarí sa Clémentine zistiť meno kmotričky? A odkiaľ sa vzala tá čarovná palička, ktorú zrazu nosí vo vrecku a ktorá ju naviguje? Prečo sa niektorí ľudia správajú čudne akoby vedeli pravdu, ale nechceli ju vysloviť? Existujú ešte kmotričky? Koho ochraňujú a komu dávajú privilégiá? Dá sa o nich tvrdiť, že sú predstaviteľkami „women power”?

Odporúčam mladším absynťáčikom, ale aj starším, ktorí milujú mágiu.

Číst víc

5
5

Bibiána Lieskovanová napsala recenzi

23.12.2024 15:55

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

„Lepší než hory, mohou být jen hory, kde jsem ještě nebyl…” Vladimír Vysockij

Ak máte v sebe rovnaký láskyplný zápal ku knihám o turistike, výstupoch, lezení, jednoznačne si musíte prečítať dielo Čechoslováci na Pamíru od Michala Klesla. Je to síce útla kniha, no obsahuje kopu tých najzaujímavejších výstupov na hory Pamíru, Michal sa rozhodol zmapovať pôsobenie československých horolezcov. Mne sa to zdá ako perfektný nápad, keďže väčšina kníh je zameraná na tie najznámejšie expedície v Himalájach, takto sa dozvieme o niečo viac, veď výstup nad 7500 metrov nad morom v Pamíru nie je o nič menejcenný než ten v Himalájach.

Československí horolezci mali vďaka politickej situácii v 60. až 80. rokoch o niečo jednoduchšie papierovačky, aby sa mohli na Kavkaz a Pamír dostať.

„Tato kniha chce vzdát hold všem československým horolezcům, kteří si ve stěnách, na hrěbenech i na vrcholech Střechy Světa plnili své sny a touhy.”

Kniha je doplnená aj o rozhovory, ktoré Michal viedol s niektorými ešte žijúcimi horolezcami, vďaka čomu je toto dielo obsahovo ešte pestrejšie.

Číst víc

5
5

Bibiána Lieskovanová napsala recenzi

23.12.2024 15:52

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

„Nemá síl na to, aby sa ďalej bila, aby niečo niekomu dokazovala, už nezvláda tú bolesť, nemá odvahu sa viac pozerať na smrť, nemá chuť ďalej oponovať tým, ktorým by bolo treba najviac.”

Priezvisko Glukhovsky je zárukou skvelého sci-fi. Vďaka druhej časti Stanovišťa sa vraciame do postapokalyptického sveta, kde sa stretávame s novými postavami a lúčime s niektorými starými.
V knihe stoja proti sebe dva svety Moskva verzus „tam vonku”. Moskva je vyblýskaná, pyšná a čistá, vládne jej imperátor Gosudar, ktorý si žije v paláci a vyznamenáva tých najodvážnejších. Je to pocta? Možno, no až do chvíle, kým ich nepoverí úlohou ísť za brány mesta, kde v zelenom opare číha niečo neprirodzené, niečo šialené. Kam zmizli predchádzajúci prieskumník, čo sa s nimi stalo? Sú nažive? To sa ide snažiť zistiť aj Lisicyn, ktorý visí na každom jednom slove Gosudara. V Moskve necháva svoju čerstvú lásku, balerínu Kaťu.
„Si ako motýľ,” neisto zahlási Lisicyn. „Krásna. Bojím sa, že ťa vystraším.”

V príbehu sa postupne vynárajú postavy z prvej časti, napr. Jegor a Michelle. Najmä ona sa snazi Lisicynovi vysvetliť, čo za šialenstvo opantalo mysle ľudí za bránami mesta. Šíri sa ústne, preto má spolu s Jegorom prepichnuté bubienky. Ako dej postupuje, dozvedáme sa pravdu, ktorá sa skrýva za týmto diabolským morom.

~ Ja som zhltla túto knihu za pár dní a teda! atmoška strachu zo šialenstva, z niečoho neznámeho, je niečo, čo Dmitri vie vykúzliť majstrovsky. Milujem sériu Metro, aj Stanovište. Páči sa mi progres postáv, aj to, že niekedy zomrú tie najneočakávanejšie z nich, je to pre dej osviežujúce. Páči sa mi, kto prežil na konci.

Číst víc

„Na dětství nemám jedinou šťastnou vzpomínku. Tím nechci říct, že jsem během těch let nikdy nezakusil pocit štěstí nebo radosti. Utrpení je zkrátka totalitní: vše, co se vymyká jeho záběru, vymaže. “

Skoncovat s Eddym B. - Édouard Louis, 2018
Skoncovat s Eddym B.
  • Edouard Louis